Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo PDF TRUNI

FŠ

S/V

ŠTUDENT/KA

Výber z reflexií

ES

Bc. Behulová Mariana

Detský denný tábor Rakeťákov, Amavet klub, Partizánske

M: Mgr. Janka Kajanová 

Na záver môžem s úprimnosťou povedať, že táto prax bola pre mňa cenným krokom na ceste k profesii, ktorú som si vybrala. Obohatila ma, posunula a zároveň mi dodala istotu, že v práci s deťmi a v podpore komunity sa chcem rozvíjať ďalej. Ďakujem všetkým, ktorí boli súčasťou tohto zážitku – deťom (Matej1, Matej 2, Peťko, Lejko, Maťko, Kajko, Dávid, Daniel, Niki, Tomáško, Jakub), kolegyniam Sise a Radke, rodičom, nášmu odbornému dohľadu: vedúcej tábora, medzinárodnej rozhodkyni, bezpečnostnej komisárke Janke Kajanovej a v neposlednom rade našej mentorke Mgr. Kristíne Liberčanovej, PhD.  – za dôveru, priestor a množstvo inšpirácie. 

ES

Bc. Klimentová Radka

Detský denný tábor Rakeťákov, Amavet klub, Partizánske

M: Mgr. Janka Kajanová 

Participácia na príprave denného tábora v Partizánskom mi priniesla cenné skúsenosti s tímovou spoluprácou, komunikáciou a organizačnou činnosťou v praxi. Pozitívne hodnotím najmä jasné rozdelenie úloh medzi členkami tímu, ochotu vzájomne si pomáhať a podporu zo strany lektoriek, ktoré nám poskytli odborné usmernenie a spätnú väzbu. Veľkým prínosom bola možnosť konzultovať plánované aktivity s odborníkmi, čo nám umožnilo lepšie prispôsobiť program potrebám detí. 

Za negatívum považujem skutočnosť, že sme sa dostatočne nezamerali na prípravu alternatívnych riešení v prípade neočakávaných situácií (napr. zmena počasia alebo neúčasť niektorého z lektorov). Ďalšou slabšou stránkou bol niekedy zdĺhavý proces rozhodovania, ktorý spomalil priebeh plánovania. Ako podnet do budúcnosti vnímam potrebu pracovať s tzv. krízovým scenárom, ktorý by obsahoval postupy pre riešenie nepredvídaných situácií. Tiež by bolo vhodné priebežne si spisovať reflexiu z jednotlivých krokov prípravy, aby sme sa dokázali flexibilnejšie prispôsobiť aktuálnym potrebám. 

ES

Kubandová, Patrícia, Bc. 

patricia.sustekova.50@gmail.com; kubandova.patricia@gmail.com  

Denného letného tábora Akadémia dračích pátračov v Ochodnici

M: Mgr. Katarínou Gocoliaková

Priamu sociálno-výchovnú činnosť som v rámci 10 hodín vykonávala v dennom letnom tábore Akadémia dračích pátračov. Pre výkon svojej priamej činnosti som si vybrala ZŠ Ochodnica, nakoľko ma neoslovila ich ponuka prázdninovej letnej činnosti a keďže sa snažíme (spolu so sestrou) prinášať do školy stále niečo nové, rozhodli sme sa to vziať do vlastných rúk a vytvoriť niečo nové. Pretože denný tábor je pre našu školu, ale aj dedinu nový.  

Na základnej škole som v minulosti pracovala ako pedagogický asistent, s riaditeľkou ale aj pedagogickým zborom sa dobre poznáme preto nebol problém aby nám pani riaditeľka vyhovela v tejto činnosti. Nakoľko s nami mala už skúsenosť z programu Dialógy medzi generáciami ale aj s praxou, ktorú sme na ZŠ vykonávali.  S Mgr. Katarínou Gocoliakovou sme pred spustením tábora boli stále v kontakte, aby nám odobrila ako aktivity a metodické postupy, tak aj letáky a sprievodné texty, ktoré sme zdieľali, to isté bolo s pani riaditeľkou a pani zástupkyňou.  Naučila som sa tiež komunikovať s vyučujúcimi a aj keď nám dali naozaj voľnú ruku lebo sa im aktivity páčili, tak boli nám vždy nápomocné vo všetkom, čo sme realizovali. Veľmi sa mi páčila symbolika, ktorú sme zakomponovali do aktivít a to, že deti naozaj reagovali na všetko. Naučila som sa aj riešiť problémy, ktoré nám tam vyskočili a spoločne sme všetko riešili aj so sestrou aby sme našli nejakú vhodnú východiskovú cestu. Využívali sme poznatky z predmetov, ktoré sme už absolvovali, hlavne nám ale pri vytváraní pomáhali predmety Manažment edukačných projektov, Service Learning v edukácii.  

DS

Bc. Veronika Bartošová 

Mestská polícia Pezinok

Oddelenie prevencie a kriminality

letný tábor pre deti a mládež so zameraním na prevenciu šikanovania „Misia DobroLand“

Mgr. Lucia Korytárová

Mgr. Lucia Korytárová, 

tel: 033/6901 183

e-mail: lucia.korytarova@msupezinok.sk

 K práci pani magistry Korytárovej som sa dostala už počas priebežnej praxe v predošlom ročníku, ktorú som absolvovala na Základnej škole v Pezinku so žiakmi 7. ročníka. Vďaka tomu som mala možnosť porovnať preventívne pôsobenie v školskom prostredí s realizáciou aktivít v neformálnom prostredí tábora. Toto prepojenie mi umožnilo lepšie pochopiť význam prevencie ako systematického procesu, ktorý je potrebné uplatňovať v rôznych kontextoch, pričom sa jeho formy a metódy prispôsobujú prostrediu aj cieľovej skupine. 

Pred samotným príchodom do letného tábora som mala mierne obavy, stále som premýšľala nad tým, či aktivity ktoré som si pripravila budú pre deti zaujímavé, a hlavne prínosné, nevedela som do čoho idem a tak som pociťovala mierny stres. Taktiež som nevedela, aké budú reakcie detí práve zo sociálne-znevýhodneného prostredia, avšak brala som to ako super výzvu. Úprimne ma deti veľmi milo prekvapili, pretože ich aktivity bavili, pracovali a tiež vedeli oceniť, že im niekto venuje svoj čas. Deti boli úžasné a pre mňa to bola skvelá skúsenosť.  Každá činnosť mi niečo dala, ale priama činnosť mi dala možnosť otestovať moje schopnosti tzv. „za pochodu“. Taktiež aj prácu v tíme, keďže sme na niektorých aktivitach spolupracovali tri. Z tejto činnosti si odnášam boháté zážitky, skúsenosti a taktiež poznanie rôznych príbehov detí z tejto skupiny. Mala som možnosť vidieť riešenie situácie s dieťaťom, ktoré nevie ovládať svoje emócie, náš expert aj keď neplánovane nám ukázal, aký prístup sa dá voliť aj k takýmto deťom. Nie je to o tom dieťa „poučovať“, ale pomôcť mu nájsť vhodnejšie cesty v živote, keď jeho rodinné prostredie mu tieto cesty ponúknuť nevie. Najviac si však užívam to, že deťom celý program vyčaril úsmev na tvári, bolo vidieť, že si vážia každú minútu ktorá je im venovaná. Ako poďakovanie sme s kolegyňami dostali aj vyrobené náramky na pamiatku od detí. Veľmi si vážim expertku Mgr. Luciu Korytárovú ktorá bola veľmi nápomocná, ochotná a ponúkla nám mnoho informácií a poznatkov z ktorých môžeme čerpať.  Priamu sociálno-výchovnú činnosť považuje za doposiaľ jednu z nsjlepších skúseností v pedagogickej oblasti. 

DS

Bc. Ivana Lopošová

Mestská polícia Pezinok

Oddelenie prevencie a kriminality

Detský letný tábor so zameraním na prevenciu a projekt „Prázdninový úsmev“

i.loposova@gmail.com

Absolvovanie súvislej praxe hodnotím ako veľmi obohacujúcu a motivujúcu skúsenosť. Vďaka nej som mala možnosť rozšíriť si svoje vedomosti, ale najmä nadobudnúť nové praktické zručnosti, ktoré by som v rámci samotného štúdia nemala možnosť získať. Najväčším prínosom bolo pre mňa učenie sa priamo od odborníkov z praxe, ktorí boli ochotní podeliť sa o svoje skúsenosti, konkrétne prípady z terénu a ich riešenia. Za túto otvorenosť a ochotu som im úprimne vďačná.

Jediným negatívom, ktoré vnímam, bolo asi moje emočné zlyhanie Ako budúca sociálna pedagogička si uvedomujem, aké dôležité je naučiť sa určitú mieru odosobnenia od konkrétnych osudov, príbehov či náročných životných situácií detí, s ktorými som prišla do kontaktu. Vnímam to ako jednu z najťažších, ale zároveň najzásadnejších zručností v profesii sociálneho pedagóga. Empatia je pre túto prácu nevyhnutná, no ak by som každú situáciu prežívala príliš osobne, mohla by som rýchlo vyhorieť alebo stratiť objektivitu, ktorá je pri pomáhaní iným kľúčová. Dávam si záväzok vytvárať si zdravé hranice medzi vlastnými emóciami a profesionálnym prístupom. Neznamená to byť ľahostajná – práve naopak, snažiť sa byť oporou, sprievodkyňou a osobou, ktorá vie citlivo počúvať, ale zároveň konať rozvážne a s odstupom, ktorý mi umožňuje byť skutočne nápomocná.   Uvedomila som si, že bežné letné tábory síce majú svoje opodstatnenie, no ak by sa do nich začlenila aspoň krátka preventívna zložka (napr. 1–2 hodiny denne), mohli by mať ešte hlbší a trvalejší dopad. Takýmto spôsobom by sa zabezpečila súvislosť preventívnej práce s deťmi nielen počas školského roka, ale aj cez prázdniny. Táto skúsenosť mi ukázala, že prevenciu je možné realizovať aj nenásilnou, zábavnou formou a že deti na ňu veľmi dobre reagujú. Zároveň som získala predstavu o tom, ako vytvoriť vlastný projekt a cielene pracovať s deťmi, ktoré vyrastajú v menej podnetnom alebo dokonca nevhodnom prostredí. Verím, že túto skúsenosť využijem aj v budúcnosti – či už ako inšpiráciu pre vlastné projekty, alebo ako základ pre ďalší odborný rast v oblasti sociálnej pedagogiky.  

ES

Šusteková Michaela

Denného letného tábora Akadémia dračích pátračov v Ochodnici

michaela.sustekova3@gmail.com

+421 911 185 444

Mgr. Katarína Gocoliaková 

Samotnému táboru predchádzala jeho výborná propagácia, keďže sme „zatiahli za páky“ a snažili sa to dať do povedomia ľudí najviac ako sa dalo – prostredníctvom sociálnych sietí, obecných stránok, školskej stránky, platformy Edupage, obecného rozhlasu a aj samotných letákov, ktoré sme priebežne postovali na sociálne siete. Každý deň sme vytvárali pre deti rôzne maličkosti, aby sme sa mali v aktivitách od čoho odpichnúť a aj zaujali deti. V prvý deň tábora sme prišli nabité energiou a hneď nám bolo povedané čo sa tak snažíme, veď tam chodia 2-3 deti, že to je zbytočné. No hneď nám so sestrou zmeraveli tváre a zamrzol úsmev. Ale našej kampani sme verili a trpezlivo deti čakali. A tie nakoniec prišli, dokonca v hojnom počte, takže sme museli ešte dokladať koberce a deky na trávu, aby sme sa zmestili. Tu nám spadol veľký kameň zo srdca, aj keď sa to potom trochu ešte opakovalo, deti chodili viac-menej tie isté, prípadne sa k nám pridal niekto nový. Ako som už spomínala, náročné bolo to, že sme museli mať pripravené rôzne variácie aktivít aj podľa počtu detí, aj podľa ich veku, nakoľko sme to nikdy dopredu nevedeli a zistili sme to až v ten daný deň, keď už deti boli na mieste.  

Skúsenosť to bola naozaj úžasná a neopísateľná. Ako sme sa na prvom koučingu rozprávali s vyučujúcou, keď sme skončili hovor sa mi dalo naozaj plakať a keď som si to porovnala s koncom tábora, bolo to naozaj fajn. Celé to plánovanie a príprava a človek mal pocit, že vlastne robí niečo zmysluplné a kreatívne. Snažili sme sa aktivity prepojiť aj s inými predmetmi, ktoré sme počas štúdia na VŠ mali možnosť vyskúšať. Niektoré dni boli naozaj náročné, boli horúčavy, aktivity niekedy nešli presne podľa plánu, ale v konečnom dôsledku to dopadlo nad moje očakávania. Veľa som si z tohto tábora vzala a tiež sa veľa naučila popri práci s deťmi. Aj keď som ich vlastne skoro všetky poznala, aj tak som sa priučila zase niečo nové.  

Čo by som ešte spomenula a veľmi mi utkvelo v pamäti bola skupinka chlapcov, ktorí boli trochu „rušivý element“ a v prvý deň sme si nevedeli dať s nimi rady. Nakoniec sme ale so sestrou vymysleli, že ich viac zapojíme a dáme im dôležité úlohy počas tábora – tu nastal obrat a chlapci začali spolupracovať a pomaly každé ráno boli v škole prví. Nezabudnem na moment, kedy sa expertke z praxe zdalo, že nás moc rušia a navrhla nám, aby sme im dali loptu a nechali ich kopať si loptu a tak by sme ich odstrihli z nášho tábora a aktivity by s nami viac nerobili. Samozrejme sme to odmietli, pretože sme ich nechceli „vyhnať, aby sme mali my pokoj“. Stačilo zmeniť taktiku a všetko zrazu fungovalo.  Tábor som si naozaj užila aj napriek tej strastiplnej ceste plánovania až po realizovanie myslím, že to dopadlo na výbornú a mali sme aj skvelé ohlasy od rodičov, občanov obce, učiteľov, starostu a iných, čo teda tiež považujeme za úspech. Ba ešte väčší úspech bol vtedy, keď sa nás deti opýtali či sa to bude organizovať aj na budúci rok. 

ES

Bc. Marcela Majaonvá

Mgr. Lucia Korytárová 

Preventista kriminality MsP Pezinok 

Z celého bloku si odnášam bohaté skúsenosti, množstvo zážitkov a hlbší vhľad do rôznych príbehov detí z tejto cieľovej skupiny. Ako matka som si uvedomila, že nie každé dieťa ma rovnaký štart a nemá rovnakú podporu, ktorá je pre mňa tak samozrejmá. Takáto absencia poznačí dieťa a sa prejavuje neskôr v problémovom správaní. Veľmi cennou skúsenosťou bola aj situácia, keď sme mali možnosť zažiť riešenie nepredvídanej situácie s  chlapcom, ktorý mal problém s reguláciou emócií. V praxi nám expertka predviedla, že účinný prístup nespočíva v "poučovaní", ale v pomoci dieťaťu nájsť konštruktívne životné stratégie, ktoré mu chýbajú v rodinnom prostredí. Osobitne oceňujem prínos expertky Mgr. Lucie Korytárovej, ktorá bola mimoriadne nápomocná, ochotná a odovzdala nám mnoho inštruktívnych informácií a poznatkov využiteľných v budúcej praxi. Emocionálnym momentom bola chvíľa, keď nám  samotné deti poďakovali náramkami, ktoré sme s kolegyňami dostali na pamiatku. Súvislá prax bola celkovo podnetná a významná pre môj rozvoj. Za kľúčový prínos považujem možnosť zapojiť sa do reálnych preventívnych intervencií, čo mi pomohlo lepšie pochopiť dôležitosť medzisektorovej spolupráce (škola, rodina, inštitúcie). Oceňujem tímovú spoluprácu so skúsenou lektorkou, ktorá poskytovala cielenú odbornú spätnú väzbu a zároveň  ponechala dostatočnú samostatnosť pri vedení aktivít. 

Prax bola primerane náročná, pretože si vyžadovala komplexnú prípravu, dôkladnú tímovú koordináciu a flexibilitu pri reakcii na nepredvídané situácie v teréne.

Najprínosnejšia bola samotná práca s deťmi v letnom tábore. Samozrejme sa tu prejavila aj nevyhnutnosť neustále prispôsobovať pripravené aktivity aktuálnej nálade a dynamike skupiny, čo bolo učite dôležitou a nenahraditeľnou skúsenosťou z pohľadu flexibilného pedagogického prístupu. Najväčšou časovou výzvou a prekvapením by som uviedla množstvo tráveného času, ktoré som musela venovať vypracovaniu denníka praxe, ktoré bolo pre mňa z pohľadu času ako aj metodického spracovania  najnáročnejšou súčasťou celého bloku. 

DV

Bc. Diana Kaniščáková

dianakani@gmail.com

Centrum pre deti a rodiny

Výkon priama činnosti bola pre mňa jednou z mojich najväčších doterajších výziev. Po dlhom čase som sa cítila ako študentka a praktikantka, ktorá sa naozaj učí a prekonáva všetky svoje hranice. Počas praxe som sa pohrávala s myšlienkou, ako pripraviť aktivitu, kde by boli prítomné a spoločne zapojené všetky deti. V rámci priamej činnosti sa mi to však nepodarilo. Niekoľkokrát som to konzultovala aj s pani vychovávateľkou, ktorá ma sama upozornila na to, že to bol viackrát aj jej neúspešný plán, a to najmä vzhľadom na veľké vekové rozdiely a predovšetkým na individuálne aktivity/povinnosti každého dieťaťa. I napriek tomu, že sa mi táto časť vízie nepodarila naplniť (s výnimkou spoločného stolovania), som veľmi šťastná, že sa mi podarilo v rámci každej prípravy venovať aspoň jednému z detí. Prekvapivým momentom bolo, že som po celý čas musela byť naozaj flexibilná a pripravená na to, že počet a zloženie detí v skupine sa neustále mení, a bolo potrebné postupne sa spoznať s každým dieťaťom. Dovolím si tvrdiť, že v rámci každej aktivity som mala možnosť priblížiť sa každému dieťaťu milým a láskavým prístupom. Počas celej praxe deti najviac oslovilo spoločné varenie. Dokonca som niekoľkokrát získala aj pochvalu. Deti sa tešili a vždy, keď som prišla do zariadenia, pýtali sa, či si aj dnes spoločne pripravíme jedlo. Ako jedno dievčatko povedalo: „Teta Diana, vy máte talent.“ 

 Nemôžem s istotou tvrdiť, že by som chcela pracovať ako vychovávateľka v CDR po celý život, no vďaka tejto skúsenosti môžem túto pozíciu zaradiť medzi reálne možnosti pri svojom budúcom rozhodovaní. Absolvovaná súvislá prax bola pre mňa kľúčová, posunula moje hranice a zároveň zmenila môj pohľad na prácu vychovávateľky v CDR, ktorá pre mňa dovtedy predstavovala skôr nerealistickú voľbu. I napriek tomu, že mi deti veľmi prirástli k srdcu, prax mi zároveň naplno ukázala, že ide o emočne mimoriadne náročné prostredie. Ak by som sa v budúcnosti rozhodla uberať týmto smerom, vyžadovalo by si to odo mňa nielen veľkú dávku odvahy, ale predovšetkým intenzívnu prácu na sebe a na prekonávaní vlastných limitov. Pre úspešné a dlhodobé zvládnutie tejto profesie by som nevyhnutne potrebovala zabezpečenú odbornú podporu vo forme supervízie, mentoringu či koučingu. 

DV

Bc. Vanessa Krištofiaková

vanesakristofiakova@gmail.com 

Školský klub detí Vlčkovce

Základná škola s materskou školou vo Vlčkovciach 

M:  Mgr. Martina Vašáková

Súvislú prax v školskom klube detí v ZŠ s MŠ Vlčkovce som sa rozhodla absolvovať z vlastného presvedčenia a záujmu o túto oblasť. Rozhodnutie ovplyvnila aj moja predchádzajúca skúsenosť z praxe počas bakalárskeho štúdia, ako aj priateľský a ústretový prístup pedagógov v tomto zariadení. Bola som nadšená z príležitosti aktívne sa zapojiť do činností a vyskúšať si úlohu vychovávateľky počas absolvovanej praxe. Táto prax mi umožnila lepšie pochopiť význam práce vychovávateľa v školskom klube detí, ktorý nie je len o dohľade, ale predovšetkým o výchove, podpore rozvoja osobnosti dieťaťa, vytváraní bezpečného prostredia a budovaní pozitívnych medziľudských vzťahov. Prax vo Vlčkovciach pre mňa predstavovala cennú skúsenosť, ktorá ma utvrdila v tom, že práca s deťmi je smer, ktorému sa chcem aj naďalej venovať.  Pani riaditeľka Marta Šišková bola počas celej spolupráce veľmi priateľská, ústretová a ochotná pomôcť pri každej činnosti súvisiacej s hospitačnou aj participačnou časťou praxe. Oceňujem jej profesionálny prístup a podporu, ktorú mi poskytla. Spoluprácu so školou Vlčkovce vrelo odporúčam všetkým študentom vedenie aj zamestnanci školy sú otvorení, trpezliví a vždy pripravení pomôcť. Napriek množstvu svojich pracovných povinností si našli čas na moje konzultácie aj osobné stretnutia

Mentorka mi priamo povedala, že mám dobré predpoklady pre prácu s deťmi, ale musím sa naučiť „nepreberať ich emócie na seba“, aby ma to nevyčerpávalo a nespôsobovalo vnútorné pochybnosti.  Práca s tretiakmi ma nesmierne bavila, pretože deti v tomto veku sú plné energie, zvedavosti a spontánnosti. Počas praxe som mala možnosť pozorovať aj aktívne sa zapájať do výchovno-vzdelávacieho procesu, čo mi umožnilo lepšie pochopiť potreby detí mladšieho školského veku a význam individuálneho prístupu k nim. 

Táto skúsenosť ma utvrdila v tom, že práca v školskom prostredí je pre mňa správnou voľbou. Vnímam ju ako priestor, kde môžem uplatniť nielen teoretické poznatky nadobudnuté počas štúdia sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva, ale aj svoju trpezlivosť, empatiu a tvorivosť. Prax mi pomohla získať väčšiu istotu pri práci s deťmi, lepšie porozumieť ich správaniu a rozvíjať komunikačné schopnosti. Veľmi si vážim prístup a ochotu pedagógov na škole, ktorí mi venovali svoj čas, poskytli cenné rady a umožnili mi byť súčasťou školského kolektívu. 

DS

Bc. Radoslava Ksiažeková 

Mimoškolský vzdelávací program Budúcnosť INAK

Klub Budúcnosť INAK v Trnave

ksiazekovaradka@gmail.com

M: Mgr. Ivana Zvončáková

Výber tohto zariadenia nebol náhodný. Klub Budúcnosť INAK, zastrešený Nadáciou Pontis, predstavuje moderný koncept práce s mládežou, ktorý sa zameriava na rozvoj podnikavosti, digitálnych zručností a mäkkých zručností. Práca s cieľovou skupinou staršieho školského veku, konkrétne so skupinou „Panteri“, mi poskytla jedinečnú príležitosť preniknúť do špecifík neformálneho vzdelávania.

Bola to najnáročnejšia, no zároveň najprínosnejšia časť praxe. Umožnila mi plne prevziať zodpovednosť za skupinu. Prešla som si celým procesom od plánovania, cez realizáciu (často sprevádzanú improvizáciou kvôli technike alebo nálade detí) až po reflexiu. Naučila ma, že rola pedagóga nie je o „odučení látky“, ale o facilitácii zážitku a sprevádzaní mladých ľudí pri objavovaní ich zručností.  Pri práci s touto vekovou kategóriou odporúčam byť pripravený na to, že  deti ako„digitálni domorodci“ často neovládajú základy práce s PC, čo si vyžaduje trpezlivosť a zmenu plánov. Realizácia priamej výchovnej činnosti mi umožnila využiť široké spektrum metód – od zážitkovej pedagogiky a gamifikácie, cez prácu s digitálnymi technológiami, až po techniky rozvíjajúce kritické myslenie a emocionálnu inteligenciu. Jedným z najväčších zistení počas tejto praxe bola konfrontácia s realitou tzv. digitálnej priepasti, vďaka čomu som pochopila, že mojou úlohou nie je len odovzdávať informácie, ale predovšetkým učiť deti s nimi kriticky pracovať a tvoriť. Táto prax mi pomohla posunúť sa z pozície direktívneho riadenia do roly facilitátora, ktorý sprevádza, kladie otázky a vytvára bezpečný priestor pre samostatné objavovanie a učenie sa chybami. Spolupráca s koordinátorkou a jej konštruktívna spätná väzba mi pomohli identifikovať moje silné stránky, ako je schopnosť budovať vzťahy a zvládať krízové situácie, ale aj oblasti vyžadujúce ďalší rozvoj, najmä v oblasti time-managementu alebo delegovania zodpovednosti. 

DV

Bc.Nikola Ružičková

niky.ru19@gmail.com

Centrum pre deti a rodiny v Trnave 

Výber zariadenia som vnímala ako veľmi vhodný a zmysluplný, keďže CDR Trnava považujem za prostredie, v ktorom možno veľmi dobre pozorovať skutočnú prácu s deťmi v náhradnej starostlivosti. Prevládlo u mňa pri rozhodovaní o zariadenie srdce, pretože naozaj si viem predstaviť pracovať tam v budúcnosti. V zariadení som už pôsobila počas bakalárskeho štúdia, a preto som sa sem rozhodla vrátiť – aj s cieľom zistiť, ako sa prostredie, skupiny a prístupy po rokoch zmenili.  Ako návrh na zefektívnenie súvislej praxe vnímam možnosť ešte intenzívnejšieho zapojenia študentov do každodenných činností zariadenia a vytvorenie väčšieho priestoru na pravidelnú reflexiu a spätnú väzbu. Prínosné by bolo aj predĺženie časového rozsahu praxe alebo jej rozdelenie do dlhšieho obdobia.  Súvislá prax pre mňa predstavovala dôležitú a komplexnú skúsenosť, ktorá významne doplnila teoretické poznatky získané počas štúdia sociálnej pedagogiky a taktiež ma lepšie nasmerovať v profesijnom živote po škole. Prax mi umožnila nahliadnuť do každodenného fungovania zariadenia náhradnej starostlivosti nielen z pohľadu pozorovateľa, ale aj z pozície aktívne zapojeného praktikanta, ktorý sa postupne stával súčasťou bežného chodu skupiny. 

Počas výkonu praxe som mala možnosť realizovať hospitačné, participačné aj priame sociálno-výchovné činnosti, vďaka čomu som si vytvorila ucelený obraz o práci vychovávateľov a odborného personálu. Osobitne prínosné pre mňa bolo uvedomenie si, že sociálno-výchovné pôsobenie sa v zariadení neodohráva len prostredníctvom plánovaných aktivít, ale najmä v každodenných situáciách, vzťahoch, rozhovoroch a reakciách na aktuálne potreby detí. 

Prax mi zároveň poskytla priestor na intenzívnu osobnú reflexiu. Postupne som si uvedomovala vlastné silné stránky, ako sú schopnosť nadväzovať vzťahy, empatia a trpezlivosť, ale aj oblasti, v ktorých mám priestor na ďalší rozvoj, najmä v oblasti istoty pri vedení činností a práce s náročnejšími situáciami. Tieto uvedomenia považujem za mimoriadne cenné pre môj ďalší profesijný rast. 

DV/S

Bc. Kyseľová Lucia

lucia.kyselova49@gmail.com

ZŠ s MŠ Liptovský Ján (ŠKD)

V rámci súvislej praxe som absolvovala hospitačnú, participačnú a priamu činnosť s deťmi v školskom klube detí. Hospitačná a participačná činnosť prebehli formou jedného stretnutia. Následne som realizovala samostatnú priamu činnosť v rozsahu 20 hodín, pričom v denníku praxe je spracovaných vybraných 10 hodín. Aktivity realizované v rámci priamej činnosti boli zamerané na rôzne výchovno-vzdelávacie oblasti, ako napríklad environmentálnu výchovu, multikultúrnu výchovu, prevenciu rizikového správania a prevenciu závislostí. 

Pani vychovávateľka ocenila môj prístup k deťom, komunikatívnosť, reakcie v rôznych situáciách, ktoré sa počas praxe vyskytli. Taktiež moju pripravenosť,  kreativitu pri tvorbe aktivít, ktoré boli nové a primerané veku detí. V neposlednom rade aj  komunikáciu a spoluprácu so zamestnancami zariadenia.  

Ako slabú stránku a možnosť na zlepšenie vníma v rozdelení času medzi jednotlivými aktivitami. S čím súhlasím, nakoľko sama som videla a vnímala počas realizácie, že v tejto oblasti mám ešte určité nedostatky.  

Pani vychovávateľka mi povedala, že počas jednotlivých stretnutí bolo po čase vidieť zlepšenie. Povzbudila ma, že postupne rokmi praxe naberiem potrebné schopnosti a zručnosti. Dodala, že mám vhodné predpoklady pre výkon profesie.  

Celkovo hodnotenie pani vychovávateľky - veľmi dobré, s prínosom pre celý kolektív.   

Prax mi ukázala, že práca v školskom klube detí je náročnejšia, než sa môže na prvý pohľad zdať. Vyžaduje si dôkladnú prípravu, zodpovedný prístup a je ovplyvnená viacerými faktormi, ako aj celkovým chodom a životom školy. 

Celkový priebeh súvislej praxe hodnotím veľmi pozitívne, keďže ma utvrdila v tom, že si v budúcnosti viem predstaviť vykonávať túto profesiu. Po skončení štúdia by som chcela pôsobiť práve na pozícii vychovávateľky v školskom klube detí. 

DV

Barbora Gabaľová 

v Školskom klubíku – školskom klube detí pri súkromnej základnej škole Félix v Trnave

Súvislá pedagogická prax bola realizovaná s cieľom získať praktické skúsenosti v oblasti výchovno-vzdelávacej práce v školskom klube detí, rozvíjať pedagogické, organizačné a komunikačné kompetencie a zároveň reflektovať vlastnú pedagogickú činnosť. Dôležitou súčasťou praxe bolo overovanie navrhnutého metodického materiálu, ktorý vznikol ako súčasť diplomovej práce, a jeho aplikácia v prirodzenom edukačnom prostredí školského klubu detí. Pedagogická prax zároveň vytvorila vhodné podmienky na realizáciu pedagogického experimentu zameraného na využívanie moderných didaktických prostriedkov a inovatívnych vyučovacích metód v práci s deťmi mladšieho školského veku. Prostredníctvom realizovaných aktivít bolo možné sledovať ich vplyv na motiváciu detí, mieru aktívneho zapájania sa do činností a rozvoj vybraných kompetencií. Získané poznatky z praxe tak predstavujú významný prínos nielen pre profesijný rozvoj autorky, ale aj pre praktickú časť diplomovej práce. Na základe skúseností z praxe sa potvrdil záujem študentky o pôsobenie v oblasti špeciálnej a pedagogickej podpory. Vidíme perspektívu v práci, ktorá prepája individuálne potreby žiakov s tvorbou vhodných podporných stratégií a tvorivých edukačných aktivít. Prax ma utvrdila v tom, že chcem v budúcnosti pokračovať v profesijnom smerovaní, ktoré umožňuje systematickú prácu so žiakmi aj s pedagogickým kolektívom. Možnosti realizovať prax a skúseností získaných počas pedagogickej praxe si nesmierne vážim, pretože sú zdrojom cenných skúsenosti, poskytujú možnosť vlastnej sebahodnotiacej reflexie a pomohli študentke ujasniť ďalšie profesijné smerovanie. Na záver by chcela študentka vyjadriť úprimné poďakovanie všetkým pedagogickým pracovníkom, ktorí ma počas realizácie pedagogickej praxe podporovali a svojím prístupom prispeli k môjmu odbornému a osobnostnému rastu. 

DV

Bc. Želizňaková Gabriela

V ŠKOLSKOM KLUBE DETÍ Základná škola, ul. Komenského 135/6, 068 01 Medzilaborce

Realizácia súvislej praxe v školskom klube detí bola pre mňa obohacujúcou skúsenosťou, ktorá mi umožnila nahliadnuť do každodennej reality práce vychovávateľky. Možnosť pracovať priamo so žiakmi, plánovať a realizovať aktivity, a zároveň ich reflektovať vlastné pôsobenie v školskom klube detí.  

Proces vybavenia praxe bol náročný, keďže som mala záujem o realizáciu na základnej škole, tak možnosť dohodnúť si to počas prázdnin nebola možná. Rozvrh mi nedovoľoval dohodnúť si to v rámci týždňa. Skúsenosť so sociálnou pedagogičkou na ZŠ v Trnave bola vcelku nepríjemná, napriek predchádzajúcej pozitívnej skúsenosti.  

Dohoda s pani riaditeľkou a vychovávateľkou, kde som prax vykonávala bola bezproblémová, boli nadovšetko ústretoví.  

Myslím si, že by bolo fajn, ak by mala katedra dohodu s niektorými zariadeniami, kde by vedeli študentom umožniť prax v prípade, ak si to študent nevie zabezpečiť sám. Taktiež rozvrh v tomto semestri bolo nereálne zladiť s praxou v ŠKD.  Možnosť celodennej hospitácie hodnotím pozitívne a prínosne. Poskytlo mi to reálny pohľad na celodennú činnosť a prácu so žiakmi.  Ako obmedzujúce vnímam priebežné odchody žiakov. Vyžaduje si to veľkú schopnosť flexibility zo strany vychovávateľky pri realizácií činností.  Vnímam potrebu aktívnejšie zapájať žiakov do činností prostredníctvom interaktívnych metód. V rámci danej aktivity by som žiakom poskytla viac zaujímavosti o danej téme, ktoré by boli pre nich nové, aby sa u nich podporil väčší záujem o danú tému.  

Do činnosti by som zaradila aj reflexívne otázky o získaných informáciách pre žiakov, rovnako aj spätnú väzbu pre vychovávateľku. Výkon priamej činnosti bola pre mňa príjemnou skúsenosťou. Som rada, že sa mi podarilo zrealizovať prax v jednom týždni a vyskúšať si aj časový nátlak tvorby aktivít z dňa na deň. Síce to bolo stresujúce, ale realizácia sa takmer vždy podarila podľa mojich predstáv. Práca so žiakmi bola pestrá, chvíľami ma žiaci prekvapili ich vedomosťami a otázkami. Spolupráca s vychovávateľkou bola tiež dobrá, hoci som očakávala trošku obšírnejšiu spätnú väzbu. 

Za prínosné považuje schopnosť flexibilne reagovať na meniace sa podmienky, kolísaví počet žiakov a rôzna úroveň ich motivácie pri spolupráci. Získané skúsenosti považujem za dôležitý základ pre moje budúce pôsobenie v školskom klube detí a za významná krok v osobnostnom rozvoji. 

EV

Bc. Jana Pupkaiová

Základná škola s materskou školou Smolenice

pupkaiova@3333.sk

 Výchovný program „Sme na jednej lodi“, ktorý bol predmetom praktickej realizácie, som v priebehu prípravy konzultovala s Mgr. Michaelou Šimekovou, vychovávateľkou ŠKD, absolventkou štúdia na Trnavskej univerzita v Trnave, študovala program Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo, Bc. Milenou Fulajtárovou,  vychovávateľkou ŠKD a absolventkou magisterského štúdia na Trnavskej univerzite v Trnave, odbor Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo a mojou mentorkou doc. PaedDr. Naďou Bizovou PhD., ktorá mi výchovný program metodicky schválila a zároveň poskytovala odborné usmernenie počas jeho prípravy aj realizácie. 

Výchovný program bude zároveň praktickou súčasťou mojej diplomovej práce, ktorej cieľom je overiť možnosti aplikácie tematickej oblasti Spoločnosť a príroda v podmienkach ŠKD a posúdiť jej dopad na sociálne zručnosti detí. 

V rámci programu boli použité diagnostické metódy ako vstupný dotazník, pri ktorom prebehlo zisťovanie počiatočného stavu sociálnych kompetencií detí, výstupný dotazník, ktorým som zisťovala zmeny v postojoch a správanie detí po programe. Prebiehalo tiež systematické pozorovanie priebehu všetkých činností a stretnutí, spoluprácu detí a interakciu medzi deťmi. 

Aktivity boli vedené zážitkovými a kooperatívnymi metódami,  dôraz bol kladený na budovanie spolupráce, rešpektovanie individuálnych odlišností, rozvoj komunikačných a sociálnych zručností a uplatňovanie hodnôt v spoločnosti. 

Podporná činnosť mala pre mňa zásadný prínos z hľadiska štúdia sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva. Umožnila mi spojiť teoretické poznatky s praktickou profesionálnou skúsenosťou, rozvíjať metodické, komunikačné a organizačné kompetencie a získať väčšiu istotu vo vedení skupinových aktivít. Obohatila ma tiež o hlbšie porozumenie skupinovej dynamike, konfliktom a možnostiam ich riešenia v pedagogickom prostredí. Upevnil sa vo mne záujem o sociálno-výchovnú prácu v ŠKD ako významnú oblasť podpory detí pri rozvoji ich osobnosti, vzťahov a schopnosti fungovať v spoločnosti. Program mi ukázal, že dokážem pracovať s väčším kolektívom detí, upútať ich pozornosť a pozitívne ich viesť, čo vnímam ako dôležitý krok v mojom profesijnom raste. 

ES

Bc. Pravda Jakub

Základná škola na Hlbokej ceste 4 Bratislava 1

M: Mgr. Petra Benčeková

Priamu sociálno-výchovnú činnosť som realizoval na základnej škole v Bratislave. Počas praxe som mal možnosť vyskúšať si priamu prácu so žiakmi na prvom aj druhom stupni základnej školy, čo mi poskytlo širší pohľad na rozdiely v práci s rôznymi vekovými skupinami. 

Počas prípravy na priamu činnosť som sa pravidelne stretával s odborníkmi z praxe, konkrétne so sociálnou pedagogičkou a triednymi učiteľmi. Na prvom stupni som spolupracoval s triednou učiteľkou a sociálnou pedagogičkou školy. Konzultácie prebiehali priebežne počas celej praxe a zo strany sociálnej pedagogičky bola vždy prejavená ochota pomôcť, usmerniť a poskytnúť spätnú väzbu. 

Na spoločných konzultáciách sme sa dohodli na téme, názve preventívneho programu aj na cieľovej skupine, pre ktorú bude priama sociálno-výchovná činnosť realizovaná. Primárne som chcel vykonávať priamu činnosť vo svojej triede 2.A, keďže som si všimol, že triedny kolektív nie je úplne súdržný a dochádza k vylučovaniu niektorých jednotlivcov. Tento fakt som vnímal ako dôležitý podnet pre realizáciu preventívnych a sociálno-výchovných aktivít. 

Zároveň som bol otvorený aj realizácii aktivít v iných triedach, keďže každá skúsenosť s priamou prácou so žiakmi bola pre mňa prínosná a rozširovala moje praktické zručnosti v oblasti sociálno-pedagogickej práce

Návrhy a odporúčania

• rozšíriť priestor na preventívne aktivity v rozvrhu hodín,

• viac zapájať sociálneho pedagóga do práce s triednymi kolektívmi dlhodobo, 

• podporovať systematickú spoluprácu medzi sociálnym pedagógom, učiteľmi a rodičmi, 

• pokračovať v realizácii preventívnych programov zameraných na vzťahy, emócie a komunikáciu. 

Po skončení štúdia, by som rád pracoval ako zatiaľ ako vychovávateľ, ale nabobudaním praxe v škole, kde mám možnosť vidieť a zároveň byť súčasťou programov možno aj sociálny pedagóg. Celkom som sa vedel do toho vcítiť. Konečne som mal možnosť vidieť ako to funguje.

V rámci prípravy na prax som absolvoval odbornú podporu, ktorú možno charakterizovať skôr ako koučing než mentoring. Konzultácia bola zameraná najmä na sebapoznanie a uvedomenie si vlastných očakávaní, obáv a osobnej pripravenosti na prax. Stretnutie prebehlo online a bolo vedené prostredníctvom cielene kladených otázok, ktoré ma viedli k hlbšej sebareflexii. Namiesto poskytovania hotových riešení bol dôraz kladený na hľadanie vlastných odpovedí a prevzatie osobnej zodpovednosti za priebeh praxe. Mgr. Kristína Liberčanová, PhD. viedla stretnutie citlivo a pozitívnom duchu.

Túto skúsenosť hodnotím ako prínosnú, keďže mi pomohla uvedomiť si význam sebareflexie a aktívneho prístupu k vlastnému profesionálnemu rozvoju v kontexte pedagogickej praxe.

DV

Bc. Michaela Salanciová

miselo70@gmail.com

Centrum pre deti a rodiny TT

M:  Mgr. Miroslava Fronková

 Môj prvý plán s praxou bol úplne iný, ale napriek tomu som spokojná s výberom zariadenia pretože už ho veľmi dobre poznám keďže tam často chodím aj mimo praxe. Hlavne počas tejto hospitačnej praxi som cítila nesmiernu nostalgiu pretože som tam bola po celom lete. S pani vychovávateľkou sa už poznáme takže mi nechala voľnú ruku v mojej praxi, čo ma veľmi potešilo. No tak či tak som chcela aktivity napasovať presne na skupinu, pretože sa dosť pomenili deti v CDR. Preto som si aj zopakovala hospitačnú časť aby som zistila potreby skupiny.  Informácie o zariadení som získavala z ich stránky a čím som si nebola istá tak som sa opýtala vychovávateľky a aj spolužiakov. 

Participačnú prax bežne robievam, keďže pomáham pani vychovávateľke s úlohami. No chcela som vidieť a sem si do denníka zaradiť niečo čo pani vychovávateľka robila iné ako zvyčajne s deťmi. Takže som sa dohodla s mojou mentorkou, že prídem cez víkend aby som videla ako CDR funguje a ako tam aj niečo realizujú iné ako cez týždeň, kedy hlavne robia úlohy s deťmi do školy. Druhá pani vychovávateľka bola veľmi príjemná. Obed navarila skôr aby mohla s deťmi vyrábať vianočné  pohľadnice, no záver som dokončila s deťmi ja pretože pani vychovávateľka už začala prestierať stôl na obed.   

Na základe hospitačnej praxe som si uvedomila, že deti nechcú žiadne náročné aktivity. Oni tam sú doma a chcú aj oddych. Tak tiež na základe opisu vychovávateľky som zvolila výchovu charakteru. Všetky aktivity som zamerala na nejakú určitú cnosť. Zároveň povedala, že ju mrzí, že v CDR je vždy len jedna vychovávateľka na jednu výchovnú skupinu, pretože by sa aj ona rada zapojila do aktivít s deťmi a viac sa s nimi zblížila. 

Záverom možno konštatovať, že súvislá odborná prax splnila svoj účel a stala sa významnou súčasťou môjho odborného a osobnostného rozvoja. Tento denník z praxe pre mňa nepredstavuje len formálne zhodnotenie absolvovaných činností, ale aj osobné zastavenie sa nad tým, kým ako budúca odborníčka chcem byť a akým smerom sa chcem vo svojej profesijnej dráhe uberať.  Preto vôbec neľutujem, že som sa nedostala na prax tam, kam som pôvodne chcela (na políciu v oblasti preventistky). Na druhej strane ma táto skúsenosť utvrdila v tom, že som veľmi emocionálne založený človek a pravdepodobne by som prácu v centre pre deti a rodiny emocionálne nezvládala, aj napriek tomu, že by ma veľmi bavila. 

ES

Bc. Murcinová Silvia

Detský denný tábor Rakeťákov, Amavet klub, Partizánske

Murcinova.silvia@gmail.com

M:  Mgr. Janka Kajanová 

Keď som bola prvýkrát oboznámená so skutočnosťou, že súčasťou môjho štúdia bude realizácia súvislej odbornej praxe, musím priznať, že ma spočiatku zachvátila mierna panika. V tom čase som si nevedela ani len predstaviť, v akom type zariadenia by som prax mohla absolvovať. Okamžite som si začala uvedomovať všetky organizačné a administratívne náležitosti spojené s hľadaním vhodného zariadenia, ktoré by bolo ochotné spolupracovať so študentom a venovať mu čas. Uvedomovala som si, že nájsť takéto miesto nie je vždy jednoduché, najmä ak človek nepôsobí priamo v žiadnom zariadení alebo nemá vytvorené kontakty v praxi. Situácia sa však zmenila v momente, keď ma oslovila moja spolužiačka Mariana s návrhom realizovať denný detský tábor v jej rodnom meste Partizánske. Tábor mal byť organizovaný v rámci krúžku, ktorý navštevuje jej syn. Tento nápad ma okamžite nadchol a veľmi potešil, najmä preto, že na spoluprácu oslovila mňa a našu ďalšiu spolužiačku Radku. V tejto trojici sme už v minulosti realizovali viaceré spoločné projekty v rámci štúdia sociálnej pedagogiky, a preto som mala istotu, že naša spolupráca bude fungovať na vysokej úrovni. Obe spolužiačky majú bohaté praktické skúsenosti, ktoré pre mňa predstavujú významný zdroj inšpirácie a osobného obohatenia. Zároveň každá z nás disponuje odlišnými silnými stránkami, spôsobom uvažovania a prístupom k práci, čo považujem za veľkú výhodu, keďže sa dokážeme vzájomne dopĺňať. Z tejto trojice som mala skúsenosti s tábormi jedine ja, a to tak s dennými, ako aj s pobytovými. Tieto skúsenosti som však nadobudla výlučne v pozícii animátorky. Nikdy predtým som sa nepodieľala na samotnej organizácii tábora. Práve preto bola pre mňa táto skúsenosť úplne nová a zároveň veľmi motivujúca. Mala som možnosť aktívne sa podieľať na tvorbe programu, koncepcie a celkového smerovania tábora, čo pre mňa predstavovalo veľkú výzvu, ale aj priestor pre kreatívne sebarealizovanie. 

Pre mňa osobne predstavoval tento presah veľkú výzvu, s ktorou som pôvodne ani nepočítala. Uvedomovala som si, že ide o projekt s hlbším sociálno-pedagogickým významom. O to viac som bola zvedavá, akým spôsobom sa nám podarí tento zámer uchopiť, aké nápady prinesú moje spolužiačky a či sa nám podarí pretaviť naše predstavy do reálnej praxe. 

a jednu z najväčších výziev považujem prepojenie práce s deťmi a práce s rodičmi, ktoré má výrazný sociálno-pedagogický rozmer. Na základe spätnej väzby a vlastnej reflexie však môžem konštatovať, že sa nám túto výzvu podarilo zvládnuť veľmi dobre. Uvedomujem si, že bez podpory mojich spolužiačok a odbornej mentorky Mgr. Janky Kajanovej by táto skúsenosť nemala takú kvalitu a hĺbku, akú mala. 

Súvislá prax ma utvrdila v tom, že práca s deťmi a mládežou v neformálnom prostredí, ako aj spolupráca s rodinou, sú oblasti, v ktorých by som sa chcela profesijne uplatniť aj v budúcnosti. Táto skúsenosť mi pomohla lepšie si uvedomiť svoje silné stránky, limity a smerovanie. Záverečne môžem konštatovať, že súvislá prax bola pre mňa nielen povinnou súčasťou štúdia, ale predovšetkým cennou skúsenosťou, ku ktorej by som sa s radosťou v budúcnosti opäť vrátila. 

ES

Bc. Safty Marianna

Základná škola Odborárska Nové Mesto nad Váhom

Mgr. Kubalová Ivana - sociálna pedagogička

Priamu sociálno-výchovnú činnosť som v rámci 10 hodín vykonávala opäť na základnej škole Odborárska v Novom Meste nad Váhom, nakoľko mám už skúsenosti s touto školou, pracuje tu sociálna pedagogička Mg. Ivana Kubalová, ktorá mi vedela už v minulosti pomôcť a poradiť v rámci praxe i ďalších potrebných vecí. Škola sa neustále snaží zdokonaľovať. Škola čelí aj žiakmi s rizikovým správaním.  

Ja som sa zamerala na podporu pozitívnej klímy v triede, kde sú podľa môjho pozorovania a slov sociálnej pedagogičky viac narušené vzťahy medzi žiakmi. Sociálna pedagogička p. Kubalová bola veľmi príjemná a otvorená nášmu stretnutiu a spolupráci, nakoľko už pri PP3 sa jej naša spolupráca veľmi páčila.  

Počas jednotlivých dní praxe som mala možnosť sledovať dynamiku triedneho kolektívu, reagovať na správanie žiakov a postupne si budovať vlastný spôsob komunikácie s nimi. Práca v danej triede so žiakmi mi potvrdila, že ide o obdobie, v ktorom deti veľmi citlivo vnímajú správanie dospelých, atmosféru v triede a vzťahy medzi sebou. Uvedomila som si, aký veľký význam má vytvorenie bezpečného priestoru, kde sa žiaci môžu vyjadriť bez strachu z odmietnutia alebo výsmechu. 

   Veľmi silným momentom pre mňa boli ranné kruhy a preventívne aktivity zamerané na empatiu, komunikáciu a riešenie konfliktov. Práve počas týchto aktivít som mala možnosť vnímať, ako sa žiaci postupne uvoľňujú, otvárajú a začínajú hovoriť o svojich pocitoch. Tieto skúsenosti mi ukázali, že sociálnopedagogická práca má reálny dopad na triednu klímu a vzťahy medzi žiakmi. Prax mi zároveň pomohla lepšie spoznať moje silné stránky, ako je empatia, schopnosť aktívne počúvať a vytvárať podporujúcu atmosféru. Zároveň som si uvedomila aj oblasti, v ktorých mám ešte rezervy, najmä v práci s náročnejšími situáciami a pri oslovovaní tichších alebo uzavretejších žiakov. Tieto zistenia vnímam nie ako zlyhanie, ale ako prirodzenú súčasť môjho profesijného rastu.  

   Významným prvkom súvislej praxe bola pre mňa spolupráca so skúsenou sociálnou pedagogičkou, ktorá mi poskytovala podporu, odborné vedenie a spätnú väzbu. Vďaka nej som mala možnosť reflektovať svoje konanie, učiť sa z vlastných skúseností a postupne získavať väčšiu istotu v práci so žiakmi. Na základe reflexie celej praxe môžem povedať, že ma utvrdila v rozhodnutí smerovať svoju budúcu profesijnú dráhu do oblasti školstva, konkrétne do sociálnopedagogickej práce s deťmi a mládežou. Prax mi ukázala, že práca sociálneho pedagóga nie je len o riešení problémov, ale predovšetkým o prevencii, podpore vzťahov a vytváraní prostredia, v ktorom sa deti cítia prijaté a pochopené. 

Aj, keď pracujem v Spojenej špeciálnej škole, ako pedagogický asistent, tak prácu v bežnej základnej škole som zatiaľ mala možnosť skúsiť, len vďaka praxi.  A preto práve som rada, že som si vybrala túto profesiu, lebo viem, že to má zmysel. A keby som si mala vybrať ešte raz, čo chcem študovať bolo by to práve toto!  

ES

Bc. Dárius Stoklas

darius.stoklas@gmail.com

Euromesto, Častá-Píla, Škola v prírode

Mgr. Martin Krištofič 

Pre svoju súvislú prax som si zvolil prostredie, ktoré je mi dlhodobo blízke a v ktorom mám bohaté osobné aj pracovné skúsenosti. Detské tábory predstavujú priestor, v ktorom sa cítim kompetentne, napĺňa ma práca s deťmi a mládežou a zároveň v nej vidím potenciál pre svoje ďalšie profesijné smerovanie. Práve táborové prostredie ma priviedlo k úvahe, že výkon sociálnopedagogickej profesie nemusí byť viazaný výlučne na školské prostredie, ale môže sa prirodzene prelínať aj s oblasťou voľnočasových aktivít, ktoré podporujú zdravý psychický, sociálny aj hodnotový vývin detí.  V kontexte mojich skúseností a pozorovaní čoraz častejšie vnímam, že značná časť mládeže experimentuje s návykovými látkami alebo ich pravidelne užíva. V praktickej časti mojej bakalárskej práce som sa preto venoval analýze súvislostí medzi spôsobom trávenia voľného času a užívaním návykových látok. Táto téma je pre mňa dôležitá a profesijne určujúca, preto som sa rozhodol preskúmať možnosti začlenenia preventívnych aktivít do prostredia detského tábora

Metodická príprava pre priamu sociálno-výchovnú činnosť prebiehala spolu s expertom z praxe samostatne ku každej realizovanej aktivite. Ich obsah a forma taktiež vznikali spoločne s expertom, pričom pri ich spracovávaní bolo vidieť skúsenosti a odborný nadhľad experta. Spoločne sme sa snažili vymyslieť aktivity, ktoré by dávali spolu súvis, zároveň by boli v súlade s poslaním zariadenia a taktiež splnili moje očakávania, do ktorých som ešte pred absolvovaním súvislej praxe išiel. Mojim poslaním bolo priniesť nástroje primárnej prevencie do priestorov detského tábora a expert z praxe mi s tým pomáhal. Využíval som na metodickú prípravu odborné online zdroje, predovšetkým tie, ktoré boli odporúčané Mgr. Liberčanovou, PhD. Tieto zdroje slúžili ako inšpirácia pri tvorbe preventívnych a výchovno-vzdelávacích aktivít.  Priebeh mojej priamej práce s klientelou prebiehal plynulo a bez závažných komplikácii. Deti, žiaci prvého stupňa Gymnázia Golianová v Nitre, sa do aktivít zapájali aktívne, prejavovali záujem o ponúkané témy a reagovali veľmi otvorene, najmä pri diskusných a zážitkových aktivitách.Hodnotenie od môjho experta, Mgr. Martina Krištofiča, prepisujem na základe ústneho prejavu.  Hodnotenie od môjho experta, Mgr. Martina Krištofiča, prepisujem na základe ústneho prejavu.  Pozitívne ohlasy – Študent vašej školy má v sebe niečo, čo je veľmi vzácne a cenní sa. Ide o vzťah k deťom, ktorý je veľmi dôležitý nielen pri práci v detskom tábore. Je na ňom vidieť, že to, čo robí ho baví a to je myslím si najpodstatnejšie. Má našliapnuté k tomu, aby sa stal pedagógom a veľmi ho na tejto ceste podporujem. Na prax prišiel pripravený, taktiež prišiel s veľkým nasadením a zápalom. Bol cenným členom práve tejto školy v prírode a som úprimne rád, že sa chce posúvať ďalej a skúšať veci. Tu na tomto mieste bude mať stále brány otvorené a bude mať priestor na to sa zdokonaľovať. 

DV

Bc. Juliána Horváthová

ŠKD Vlčkovce

Mgr.  Martina Vašáková

Na začiatku priamej činnosti som sa zoznámila s prostredím ŠKD, s režimom a dennou rutinou žiakov. Po príchode do zariadenia som vždy najskôr asistovala pri odchode žiakov z vyučovania a presune na obed, kde som pomáhala nakladať polievku, rozdeľovať prílohy a zabezpečiť hladký priebeh obednej prestávky. Po obede sme sa spoločne presunuli do triedy, kde mali žiaci voľnú hru a odpočinok, čo mi umožnilo bližšie sa zoznámiť s ich vzťahmi, zvyklosťami a interakciami. 

V rámci priamej činnosti súvislej praxe som sa zamerala na preventívno-výchovné témy, hlavne na zlepšenie vzťahov v kolektíve žiakov, pretože sa v triede vyskytovali komplikované medziľudské vzťahy a konflikty. Spolu s pani vychovávateľkou sme preto spoločne vyberali témy a aktivity, ktoré najlepšie podporia rozvoj komunikácie, empatie, rešpektu, priateľstva a spolupráce a slušného správania medzi žiakmi. 

ráca s deťmi ma presvedčila, že pozícia vychovávateľky je pre mňa veľmi atraktívna. Oceňujem kreativitu a rozmanitosť, ktorú táto profesia ponúka – každá aktivita je jedinečná, deti majú rôzne záujmy, schopnosti a spôsoby vyjadrenia, čo vyžaduje flexibilitu a inovatívny prístup. Zároveň som si uvedomila, že vzťah medzi vychovávateľom a deťmi je veľmi hodnotný cez pravidelnú interakciu, podporu a vedenie je možné vybudovať blízke a dôverné vzťahy, ktoré sú pre deti kľúčové pri rozvoji ich sebavedomia a sociálnych zručností. 

Participácia na činnosti ma veľmi obohatila. Oceňujem, že som mohla aktívne pracovať so skupinami žiakov, pomáhať im s prípravou dialógov a podporovať ich v slušnej komunikácii. Pri záverečnej reflexii som si všimla, že žiaci dokázali uvedomiť, ako môžu nové spôsoby komunikácie aplikovať vo svojom každodennom živote. Veľmi sa mi páčilo, že som mohla vidieť okamžitý efekt našej práce – žiaci boli motivovaní, zapojení a otvorene hovorili o svojich pocitoch. Niektorí žiaci potrebovali individuálnu podporu pri vyjadrovaní vďačnosti alebo emócií, čo mohlo spomaliť skupinový priebeh. Bolo mi odporúčané pripraviť alternatívne spôsoby vyjadrenia (kreslenie, symboly, jednoduché frázy). 

Na základe tejto praxe cítim, že chcem v budúcnosti pracovať ako vychovávateľka. Prax mi poskytla reálny pohľad na každodenné úlohy, výzvy aj radosti spojené s prácou s deťmi. Zistila som, že ma napĺňa práca, kde môžem aktívne podporovať rozvoj detí, viesť ich k správnemu správaniu a komunikácii, a zároveň sa podieľať na tvorbe podnetného, bezpečného a zábavného prostredia. Participácia na činnosti ma veľmi obohatila. Oceňujem, že som mohla aktívne pracovať so skupinami žiakov, pomáhať im s prípravou dialógov a podporovať ich v slušnej komunikácii. Pri záverečnej reflexii som si všimla, že žiaci dokázali uvedomiť, ako môžu nové spôsoby komunikácie aplikovať vo svojom každodennom živote. Veľmi sa mi páčilo, že som mohla vidieť okamžitý efekt našej práce – žiaci boli motivovaní, zapojení a otvorene hovorili o svojich pocitoch.  

DS

Bc. Mikula Matúš

v mimoškolskom vzdelávacom klube Budúcnosť INAK TT

Mgr. Pavol Jelemenský

Program Budúcnosť INAK vznikol pod hlavičkou Nadácie Pontis ako odpoveď na potrebu znižovať sociálne nerovnosti, prispieť k zvýšeniu inkluzívnosti a k zabezpečeniu rovnakého prístupu ku kvalitnému neformálnemu vzdelávaniu pre všetky deti bez rozdielu (Budúcnosť Inak, nedat. a). 

Výber tohto zariadenia bol motivovaný mojim záujmom o prácu v uvedenom zariadení s deťmi zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Vzhľadom na to, že som v tomto zariadení už skôr participoval, zaujala ma možnosť viesť samostatnú činnosť s deťmi, čo som vnímal ako príležitosť nadobudnúť praktické zručnosti v oblasti vedenia skupinových aktivít, ale aj celkovo ako príležitosť osobnostného rozvoja. Počas praxe som sa zameral na témy identity, sebapoznania a budovania návykov, pričom som sa snažil využívať inovatívne metódy neformálneho vzdelávania a digitálne nástroje.

Prax teda vnímam za podnetnú a prínosnú, nakoľko som sa mohol pri nej profesijne ale aj osobne rozvíjať. Avšak musím uznať, že to bolo pre mňa náročné spísať takéto množstvo informácií do denníka. Bolo to náročné vzhľadom na sústredenie. Nevýhodou boli tiež aj hodnotenia od experta, ktorého som musel žiadať o hodnotenie, pričom nie vždy bol na to priestor, pripadne nie vždy mal na náladu/energiu.     

Po skončení štúdia, by som si vedel predstaviť pracovať ako koordinátor klubu pretože má táto práca zaujala, preto absolvovaná súvislá prax mi v tom môže pomôcť.                                                              

EV

Bc. Veronika Drinková, DiS.

Základná škola Vančurova - Trnava, Školský klub detí (letná škola) 

vdrinkova@gmail.com

M:   Mgr. Soňa Krokvicová

Súvislá sociálno-výchovná prax bola realizovaná v Školskom klube detí pri Základnej škole s materskou školou Vančurova 38 v Trnave formou letnej školy počas prázdninového obdobia. Prax som absolvovala ako študentka vysokoškolského študijného programu Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo. Letná škola prebiehala v celodennom režime od 8.00 do 16.00 hod., pričom do programu bolo zapojených približne 90 detí, rozdelených do štyroch skupín. Počas súvislej praxe som pracovala so skupinou detí mladšieho školského veku (1. – 4. ročník základnej školy) a realizovala som priame sociálno-výchovné činnosti zamerané na podporu sociálnych vzťahov, spolupráce, komunikácie, pohybu a zmysluplného trávenia voľného času detí. Po skončení štúdia by som rada pracovala ako sociálna pedagogička, keďže práca s deťmi a mladými ľuďmi ma dlhodobo osobnostne aj profesijne napĺňa. Absolvovaná súvislá prax mi umožnila prepojiť teoretické poznatky zo štúdia s mojimi doterajšími pracovnými skúsenosťami a zároveň ma utvrdila v správnosti zvoleného profesijného smerovania. V rámci svojej praxe sa dlhodobo venujem práci v školskom prostredí ako pedagogický asistent, environmentálnej výchove v programe Zelená škola a komunitnej práci v Trnavskej klubovni. V budúcnosti by som rada tieto skúsenosti systematicky rozvíjala a odovzdávala ďalej v prospech sociálneho a osobnostného rozvoja detí a mladých ľudí. 

DS

Bc. Bazelides Peter

2101114@tvu.sk

Centrum pre deti a rodiny

Výkon priama činnosti bola pre mňa: Psychicky náročná. Aj keď som dostal dobrú skupinu čo sa týka správania, tak tieto deti majú v pozadí veľmi silné príbehy, neustále som musel byť opatrný, dávať si pozor, čo poviem, nech neotvorím nejaký problém, aj preto som aktivity pripravoval viac zážitkovo, než aby som mal využívať muziko/arte/filiálne prvky – tento strach som mal počas celej praxe, preto som nič neriskoval a zameriaval sa čisto na záujmy detí. Zistil som, že kľúčom k úspechu pri práci s deťmi v inštitucionálnej starostlivosti je budovanie vzťahu založeného na dôvere, rešpekte a autenticite. Prax mi ukázala aj náročnosť tejto profesie – potrebu neustálej flexibility, trpezlivosti a schopnosti reagovať na nečakané situácie, ktorých bolo mnoho. Po skončení štúdia, by som rád/-a pracoval/-a ako – ešte neviem, mal som plán pracovať v policajnom zbore, možno ako preventista, kde by som využil veľa zo sociálnej pedagogiky, ale táto prax mi veľmi zamotala premýšľanie, keďže som dostal aj ponuku tu pracovať, stále však premýšľam nad tým ,že je to veľmi zodpovedná a psychicky náročná práca. Títo odborníci často krát trpia syndrómom vyhorenia, nemajú prístup k bežným supervíziám, ani žiadnym poradenstvám, zároveň sú to drahé položky, ktoré nemožno vykonávať na pravidelnej báze, pretože do toho vstupuju ďalšie faktory ako vlastná rodina, čas potrebný na prípravy, každodenné negatívne situácie v CDR a podobne, preto absolvovaná súvislá prax mi dala veľmi veľa podnetov na uvažovanie o takejto práci, viac sa prikláňam k možnosti nie ako áno, ale vyvolalo to vo mne skutočne veľa emócií, čo som určite pred praxou nečakal. 

DV

Bc. Kristína Slováková

tinustek.slovakova@gmail.com

Základná škola s materskou školou, Na Hôrke 30, Nitra

Mgr. Eva Prognanová 

Oblasť zdravého životného štýlu som si zvolila na základe konzultácie s pani vychovávateľkou, keďže konzumácia ovocia a zeleniny nepatrila medzi silné stránky detí, čo som mala možnosť pozorovať aj počas hospitácie. Priama sociálno-výchovná činnosť prebiehala v školskom klube detí, kde som zrealizovala spolu sedem aktivít zameraných na podporu zdravých stravovacích návykov, rozvoj povedomia o zdraví a motiváciu detí k pozitívnym zmenám v ich každodennom správaní. Väčšina týchto aktivít trvala približne dve hodiny, v časovom rozmedzí od 13:30 do 15:30. Aktivity boli prispôsobené veku detí, ich schopnostiam a prebiehali hravou a zážitkovou formou, aby podporili ich aktívne zapojenie a záujem o danú tému. Pani vychovávateľka bola prítomná pri každej zrealizovanej aktivite. 

Súvislá prax v školskom klube detí bola pre mňa nesmierne prínosnou skúsenosťou, ktorá mi umožnila prepojiť teoretické poznatky zo štúdia s reálnou prácou s deťmi. Počas praxe som sa cítila veľmi prijatá deťmi, ktoré ma ochotne akceptovali, počúvali a prejavovali slušnosť, ochotu spolupracovať a príjemný prístup. Veľmi ma tešilo, že som mohla byť súčasťou ich každodenného života, hoci ma mrzelo, že s nimi nemôžem tráviť viac času než počas praxe. Táto skúsenosť mi však poskytla jasnú predstavu o profesii vychovávateľa a utvrdila ma v tom, že je práca s deťmi oblasťou, ktorú chcem aj naďalej rozvíjať. 

Prax mi umožnila aktívne sa zapojiť do chodu zariadenia, asistovať pri organizačných činnostiach, výchovno-vzdelávacích aktivitách a tvorivých projektoch, a spolupracovať s pani vychovávateľkou. Počas tejto skúsenosti som si uvedomila význam jasných inštrukcií, trpezlivosti a individuálneho prístupu k deťom, pretože každé dieťa má vlastné tempo, schopnosti a záujmy. Pozitívne hodnotím najmä možnosť podporovať deti pri tvorivých aktivitách, ktoré rozvíjali jemnú motoriku, kreativitu, samostatnosť a sociálne zručnosti. 

Súvislá prax mi tiež pomohla lepšie pochopiť význam bezpečného, podporného a motivujúceho prostredia pre deti, rolu vychovávateľa ako organizátora, mentora a sprievodcu v rozvoji dieťaťa, a dôležitosť spolupráce s kolegami v tíme. Získané skúsenosti sú pre mňa nesmierne hodnotné z hľadiska odborného aj osobného rozvoja, pretože mi umožnili rozvíjať komunikačné schopnosti, kreativitu, zodpovednosť a samostatnosť. 

Táto prax ma utvrdila v presvedčení, že profesia vychovávateľa je náročná, no zároveň mimoriadne zmysluplná a napĺňajúca. Som motivovaná pokračovať v štúdiu a príprave na túto profesiu, zdokonaľovať svoje pedagogické zručnosti a aktívne sa zapájať do výchovy a vzdelávania detí, pretože ma práca s nimi nesmierne baví a napĺňa. 

DS

Bc. Filipová Adriána 

Budúcnosť INAK na ZŠ Maxima Gorkého 21 v Trnave

ada.filipova14@gmail.com 

M: Mgr. Pavol Jelemenský

Počas inštruktáži k súvislej praxi som bola presvedčená, že svoju prax absolvujem v inom zariadení než v mimoškolskom vzdelávacom klube Budúcnosť INAK. V klube totiž pôsobím už dlhšie obdobie a pravidelne participujem na realizácii aktivít, preto som mala pocit, že by bolo vhodné získať nové skúsenosti aj z iného prostredia. 

Táto predstava sa však postupne zmenila. Od septembra 2025 do klubu pribudol nový ročník prvákov, čím sa počet tried zvýšil z dvoch na tri a niektoré stretnutia si vyžadovali paralelné fungovanie klubov. Už na prelome mesiacov máj a jún sme túto situáciu spoločne s koordinátorom klubu diskutovali, aby sa uistil, že so mnou môže počítať aj v novom školskom roku 2025/2026. Vysvetlil mi, že klub bude potrebovať personálnu výpomoc, a vzhľadom na moje doterajšie skúsenosti s programom by boli otvorení tomu, aby som aktivity viedla aj samostatne. 

Situácia sa tak výrazne zmenila, pretože som dostala príležitosť vyskúšať si novú rolu, získať ďalšie cenné skúsenosti a zároveň absolvovať súvislú prax v prostredí, ktoré som už poznala. Úprimne priznávam, že moje rozhodnutie bolo ovplyvnené aj istou mierou pohodlnosti, keďže som si popri dennom štúdiu absolútne nevedela predstaviť realizovať prax v inom, ďalšom zariadení a zároveň zvládať všetky študijné povinnosti.  Napriek tomu však pre mňa táto skúsenosť nebola tak jednoduchá. Moje predchádzajúce skúsenosti totiž súviseli s realizáciou jednotlivých aktivít alebo som pôsobila ako podpora pre deti. Nikdy som však neviedla metodiku úplne samostatne. Zároveň som aj pracovala s inou vekovou skupinou a metodiky, z ktorých som vychádzala, som si tentokrát prechádzala po prvýkrát.  

Súvislá prax v mimoškolskom vzdelávacom klube Budúcnosť INAK pre mňa predstavovala intenzívnu, no veľmi realistickú skúsenosť s priamou sociálno-výchovnou prácou s deťmi. Aj napriek tomu, že som prostredie klubu už poznala, prax mi umožnila nahliadnuť na jeho fungovanie z inej perspektívy – z pozície osoby, ktorá nesie (takmer) plnú zodpovednosť za prípravu a realizáciu aktivít, reaguje na dynamiku skupiny a snaží sa nájsť rovnováhu medzi stanovenými cieľmi a reálnymi možnosťami detí. 

Počas praxe som si uvedomila, že práca s deťmi v neformálnom vzdelávaní je omnoho menej predvídateľná, než sa môže na prvý pohľad zdať. Táto skúsenosť mi dala priestor naučiť sa pracovať s nečakanými situáciami, prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam a hlavne prijímať fakt, že nie každá aktivita sa dá zrealizovať presne podľa plánu.

Zároveň som si uvedomila dôležitosť flexibility, trpezlivosti a nazerania na vzniknuté situácie s nadhľadom. Hodnotenie praxe je podľa môjho názoru vo veľkej miere viazané na písomný denník, čo pre mňa osobne bolo náročné a miestami veľmi demotivujúce, najmä preto, že som sa snažila úprimne pomenovať aj problematické či neštandardné situácie, ktoré sú prirodzenou súčasťou praxe a rovnako aj dodržať analýzy jednotlivých činností, kedy som si pripadala už veľmi otravne, keď som zakaždým chcela od koordinátora počuť hodnotenie. Z pohľadu priebehu praxe by som odporúčala väčšiu flexibilitu pri plánovaní a realizácii aktivít, keďže realita práce s deťmi je často nepredvídateľná. Prax mi ukázala, že nie vždy je možné naplniť všetky predstavy, a práve schopnosť prispôsobiť sa situácii považujem za dôležitú súčasť profesionálneho rastu.  

DV

Zuzana Fodorová 

Detský kútik,  Piešťany

zuzanafodorova457@gmail.com

Centrum teda nie je primárne určené na výkon sociálno-pedagogických činností, no prvky sociálno-pedagogického prístupu môžeme nájsť v snahe o  integráciu pacienta do spoločnosti a podporu jeho rodiny. Súdržnosť rodiny predstavuje aj jeden z troch pilierov koncepcie centra. 

Jadrom jeho činnosti je teda poskytovanie intenzívnej, individuálne prispôsobenej neurorehabilitácie pacientom s neurologickými diagnózami, (Medical Center) no napriek tomu centrum vo svojej koncepcii výrazne zohľadňuje sociálny a rodinný rozmer rehabilitácie, pričom integrácia pacienta do rodinného a spoločenského prostredia patrí medzi dôležité sprievodné ciele rehabilitačného procesu. 

Súčasťou tejto filozofie je aj starostlivosť o rodinných príslušníkov pacientov, najmä o súrodencov detských pacientov, ktorí často sprevádzajú rodinu počas rehabilitačného pobytu. Vytvára podmienky na bezpečné, zmysluplné trávenie voľného času súrodencov v čase, keď pacient absolvuje terapeutické procedúry. Tento prístup má za cieľ znížiť psychickú záťaž rodiny, podporiť súdržnosť rodinných vzťahov a umožniť rodičom plnohodnotne sa sústrediť na rehabilitáciu dieťaťa. 

V tomto kontexte zohráva významnú úlohu detský kútik, ktorý je súčasťou priestorov. Slúži na organizované aj voľné aktivity detí, podporuje ich sociálnu interakciu, kreativitu a oddych. Nejde o formálne vzdelávacie prostredie, ale o podporný sociálno-výchovný priestor, ktorý prispieva k celkovej pohode rodiny počas pobytu v zariadení. Detský kútik je zároveň využívaný aj v rámci sociálnej stratégie zariadenia na zosúladenie pracovného a rodinného života zamestnancov, keď ho počas prázdnin a štátnych sviatkov môžu využívať aj ich deti (ústna informácia). Súvislú prax, ktorú som v zariadení vykonávala, hodnotím pozitívne. Dostalo sa mi podpory zo strany vedenia zariadenia a hlavne expertky z praxe, s ktorou som mala možnosť vopred konzultovať zvolené aktivity. Prax pre mňa bola zároveň výzvou, nakoľko som pracovala s vekovo rôznorodou skupinou detí. Aktivity som dopredu musela premyslieť, aby boli pochopiteľné pre najmenšie deti a zároveň, aby oslovili deti v staršom veku. Kombinovala som preto rozprávkové, výtvarné, pohybové prvky a využívala i média.  

Myslím si, že samotná prax ma odborne posunula. Umožnila mi aplikovať teoreticky získané vedomosti priamo pri práci s deťmi v rôznorodom kolektíve. Musela som sa naučiť prispôsobiť potrebám detí a primerane veku a záujmom ich aktivity vyberať. Bolo taktiež dôležité prepojiť zábavu s edukatívnou rovinou. Myslím, že uvedené skúsenosti sa dajú uplatniť pri akejkoľvek práci s deťmi, či už v školskom zariadení, centrách pre deti a rodiny, rehabilitačných zariadeniach, školských kluboch...  

DV

Bc. Tatiana Papanová

NC MAK TT

tatiana.papanova@tvu.sk

Mgr. Klaudia Petrášová

Svoju súvislú prax som vykonávala v občianskom združení Úsmev ako dar, konkrétne v Nízkoprahovom centre Mak, na Coburgovej ulici 27 v Trnave, ktoré je súčasťou úsmevu ako dar, kde som pracovala, či vykonávala sociálno-pedagogickú a výchovnú činnosť a pracovala som s komunitnou skupinou rómskych detí v Trnave na Coburgovej ulici. 

Z konkrétnej praxe som mala strach, pretože som mala obavy z toho ako to všetko zvládnem, a či naozaj budem zvládať rizikové správanie rómskej komunity a podobne. Pár krát sa mi stalo, že boli ku mne chlapci drzí, arogantní a mali nevhodné poznámky, až som z konkréteho aspektu dostala strach. Konkrétny aspekt, sa mi, ale podarilo zvládnuť, najprv som bola trochu v šoku, síce mi mentorky povedali, že mám čakať, že sa možno budú správať, a povedali, že nie vždy je nutné reagovať a upozorniť ich na každý nevhodný aspekt, ktorý mi povedia, čo bola aj pravda, pretoźe prvý krát, ako už som napísala som zostala v šoku a nepovedala som nič, pretoźe som dostala strach, až na ďalśích stretnutiach som sa trochu ukľudnila a upozornila chlapca na konkrétny aspekt, aby si uvedomil význam aktivity, ktorú vytvárame, a teda aspekt, že sa ku každému správame s úctou. Nestávalo sa mi, ale často, že boli ku mne deti/ žiaci drzé, len pár krát, ale trochu som z konkrétnych poznámok dostala obavy, či strach. 

DV

Žihlavníková Tamara 

Detský letný tábor – Farnosť Hubová

zihlavnikova.tam@gmail.com

Bc. Dominika Rapošová

Svoju prax som absolvovala prostredníctvom detského letného tábora, ktorého som bola aktívnou súčasťou ako lektorka a animátorka. Tábor trval jeden týždeň, bol pobytového typu a zúčastnili sa ho deti od 1. do 8. ročníka základnej školy. Celkovo sa ho zúčastnilo 30 detí, 10 animátorov vrátane mňa a 3 kuchárky, ktoré sa starali o stravu. 

Hlavným cieľom tábora nebolo len vyplniť deťom voľný čas počas prázdnin, ale predovšetkým rozvíjať u nich spoluprácu a budovanie správnych hodnôt. V rámci tábora sme pripravovali aktivity zamerané na rozvoj čností, ako sú súdržnosť, vytrvalosť, pracovitosť, poslušnosť, starostlivosť a odvaha, pričom deti tieto vlastnosti spoznávali a prakticky si ich osvojovali prostredníctvom hier, scénok a spoločných úloh. 

Moja úloha v tábore bola viacnásobná – koordinovala som aktivity, viedla skupiny detí, participovala na organizačných úlohách a pôsobila ako mentor pre mladších animátorov. 

Spracovanie hospitačnej praxe v denníku považujem za dôležitý nástroj sebareflexie. Umožnilo mi systematicky zaznamenávať pozorované situácie, analyzovať ich z pohľadu sociálnej pedagogiky a uvedomovať si vlastné silné stránky aj oblasti, na ktorých je potrebné ďalej pracovať. 

Za osobitné špecifikum tejto hospitačnej praxe považujem prepojenie role študentky sociálnej pedagogiky a animátorky. Táto skúsenosť si vyžadovala zvýšenú mieru sebareflexie, najmä pri rozlišovaní medzi aktívnou účasťou na činnosti a jej odborným hodnotením. Zároveň však výrazne prispela k prehĺbeniu mojich praktických zručností, profesijnej identity a pripravenosti na budúce pôsobenie v oblasti sociálno-výchovnej práce. 

Realizácia participačnej činnosti bola pre mňa prirodzená a plynulá, nakoľko som bola aktívne zapojená do prípravy, realizácie aj reflexie programu. Vnímala som ju ako príležitosť cielene aplikovať teoretické poznatky do praxe a zároveň flexibilne reagovať na aktuálne potreby detí a skupiny. 

Absolvovanú priamu sociálno-výchovnú činnosť hodnotím ako významnú príležitosť reflektovať svoju dlhoročnú prax z odborného a akademického hľadiska. Hoci sa práci s deťmi v táborovom prostredí venujem približne osem rokov, absolvovanie praxe mi umožnilo pozrieť sa na túto činnosť systematickejšie, cielenejšie a s dôrazom na výchovno-vzdelávacie ciele sociálnej pedagogiky. Prax mi umožnila prehĺbiť moje odborné kompetencie, získať sebavedomie pri vedení aktivít a zároveň reflektovať vlastné silné stránky aj oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie zlepšenie, napríklad efektívnejšie rozdelenie času medzi organizačné a lektorské úlohy a dôslednejšie zaznamenávanie priebežnej reflexie.