Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo PDF TRUNI

Svoju súvislú prax som sa rozhodla vykonávať v Centre poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici, nakoľko som tu v minulom akademickom roku absolvovala hospitáciu a pani sociálna pedagogička bola veľmi otvorená, priateľská a milá. Už počas hospitácie som sa s ňou dohodla na absolvovaní mojej budúcej súvislej praxe priamo u nej. Myslím, že je to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť, vidieť prácu sociálneho pedagóga v takomto centre a mať možnosť si sama vyskúšať pracovať so skupinami na rôzne témy. Som veľmi zvedavá na to, ako mi to pôjde a aj keď mám trochu stres, myslím že je to skvelá príležitosť veľa sa toho naučiť od človeka s dlhoročnou praxou, ktorý ma môže pri práci sledovať, pomôcť mi a poskytnúť mi spätnú väzbu. Dúfam, že jedného dňa budem v tomto zariadení pracovať aj ja a budem mať možnosť pomôcť v štúdiu a v nadobudnutí praktických skúseností inému študentovi sociálnej pedagogiky.  

Chcela by som si vyskúšať pár dní fungovať s mentorkou od začiatku až do konca pracovnej doby, čiže aj činnosti v kancelárii a pod., získať tým celkový obraz o tejto práci, čo to všetko obnáša. Samozrejme, z časového hľadiska (hlavne môjho) som nemohla stráviť na praxi toľko času koľko som chcela. Môj návrh na zlepšenie by sa týkal hlavne denných študentov, nakoľko oni by na to čas mali a to, že by mali prax 2 týždne vkuse, každý deň. Myslím si, že by to bolo efektívnejšie a študent by si vedel spraviť ucelenejší obraz o tejto profesii.  

Keďže mám blízko k dobrovoľníctvu, napadlo ma, že by som sa ako praktikant mohol uplatniť v komunitnom centre Samaria v Hlohovci. Keďže žijem v obci, ktorá sa nachádza neďaleko Hlohovca, vedel som, že tam sídli OZ Samaria, ktoré poskytuje charitatívnu pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v nepriaznivej životnej situácii. Dozvedel som sa, že v Hlohovci pod záštitou OZ Samaria bolo zriadené i komunitné centrum Samaria, ktoré okrem potravinovej a materiálnej pomoci ľuďom v núdzi poskytuje aj  iné sociálne služby a zaujímavé aktivity deťom, mládeži, dospelým i seniorom z miestnej komunity mesta Hlohovec. Keďže som disponoval teoretickými vedomosťami o tom, aké činnosti sa realizujú v komunitných centrách a že v nich pracujú odborní zamestnanci aj dobrovoľníci, rozhodol som sa osloviť a nadviazať spoluprácu v rámci súvislej praxe práve s komunitným centrom Samaria v Hlohovci s cieľom získať i praktické skúsenosti zo zariadenia, ktoré reaguje na súčasné problémy a potreby miestnej komunity.Zároveň som mapoval i potreby zariadenia a klientov komunitného centra, pričom mi bolo pracovníkmi centra oznámené, že by uvítali, ak by som sa v rámci priamej sociálno-výchovnej praxe zameral najmä na realizovanie prednášok zameraných na aktuálne témy sociálno-výchovného charakteru, preventívne aktivity zamerané na určité látkové a nelátkové závislosti a sociálno-patologické javy, ktoré by boli určené rôznym vekovým kategóriám. Bol som veľmi rád, že ma pracovníčky centra požiadali práve o realizáciu týchto aktivít, nakoľko ide o oblasti, na ktoré sa orientuje program, ktorý aktuálne študujem a budem tak mať možnosť rozšíriť si i svoje praktické zručnosti. Som veľmi rád, že aktivity vedené formou prednášok a preventívnych aktivít sa všetkým zúčastneným vždy páčili, o čom svedčila i pozitívna spätná väzba, ktorú som dostával nielen od samotnej expertky z praxe, ale aj od všetkých účastníkov.   

Denný letný tábor som si vybrala z dôvodu potreby vyskúšať si prácu v tábore ako táborová vedúca, nakoľko som sa s touto prácou nikdy nestretla a osobne som sa nikdy žiadneho tábora nezúčastnila. Ponuku, ktorá prišla som teda s radosťou ale aj miernymi obavami prijala. Stretnutia, ktoré sme absolvovali pred začiatkom DLT považujem za veľmi prínosné až priam nevyhnutné. Presne sme si na nich dohodli pravidlá fungovania + program do posledného detailu. Vďaka týmto stretnutiam sme sa vedeli vyhnúť nedorozumeniam prípadným nezrovnalostiam. Každý vedel aká je jeho úloha a povinnosti.  Táto prax v tábore mi veľmi pomohla v mojej ďalšej činnosti, lebo som absolvovala ďalšie iné dva tábory ako táborová vedúca. Za veľký prínos považujem to, že som prax absolvovala so skúseným človekom, lebo som vo svojej ďalšej práci vedela ako mám fungovať, čoho sa mám vyvarovať. Nebola to prax v tábore, v ktorom nikto nevie čo má robiť a nejako to prejde ako stráženie detí. Téma tábora bola vhodne zvolená vzhľadom k dnešnej dobe, kedy sa nikto o nikoho nestará a deti je potrebné edukovať. Celkový priebeh hodnotím veľmi pozitívne za jediné negatívum považujem to, že animátori mali k dispozícii svoje osobné telefóny a z môjho pohľadu strávili množstvo času ich sledovaním.   

Svoju súvislú prax absolvujem v základnej škole v Bratislave. V škole som vykonávala aj priebežnú prax. Zároveň som dostala príležitosť pracovať v tomto zariadení ako vychovávateľka ŠKD. Poznala som túto školu a páči sa mi ich zameranie na anglický jazyk a výtvarnú výchovu. Zároveň pre mňa bola výzva pracovať v škole, kde je veľká komunita vietnamských detí. V škole  prevláda veľmi príjemná atmosféra a skvelý kolektív ľudí, ktorí si vzájomne pomáhajú. Od tejto súvislej praxe očakávam nový pohľad na svoju prácu. Tiež si myslím, že viac spoznám deti a ich rodičov prostredníctvom aktivít. Očakávam, že počas praxe môžem ponúknuť a ukázať aj inú formu spolupráce s rodičmi a poňať to inkluzívne.  V súčasnosti spolupracujeme s INKLUCENTROM, ktoré je zamerané na výučbu slovenského jazyka pre deti cudzincov. Nakoľko školu navštevuje veľa vietnamských detí, volila som aktivity, ktoré túto komunitu začlenia medzi všetky deti. Aktivity som sa snažila realizovať inklúzivne a zamerať ich na spoluprácu, kontakt a rešpekt seba samého a ostatných. Myslím, že súvislá prax splnila svoj účel a cieľ. Mala som priestor aj čas na to, aby som mohla tieto aktivity realizovať. Aj keď to bolo náročné prispôsobiť chodu školy a režimu ŠKD popri ďalších školských aktivitách. Bola som motivovaná a zároveň spolupráca s mojou mentorkou bola naozaj veľmi dobrá. Pomáhala mi po celý čas, konzultovala so mnou aktivity. Pani vychovávateľka, zástupkyňa, Mgr. Marianna Šlajferčíková, je absolventkou programu Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo na Trnavskej univerzite. Spolupráca prebiehala po celú dobu veľmi dobre. Komunikovali sme o deťoch, aktivitách a snažili sme sa nájsť čas aj na konzultácie po absolvovaní aktivít. Priama činnosť bola vyčerpávajúca a náročná. Najmä z časového hľadiska a prispôsobenia sa aktivitám v škole, ktoré v danom období prebiehali. Nie vždy bol priestor na konzultácie v takom rozsahu, v akom by som potrebovala. Niektoré aktivity nevyšli úplne podľa príprav, ale práve z toho viem, ako budem v budúcnosti postupovať pri podobných aktivitách. Súvislá prax bola pre mňa do istej miery stresujúca, ale naučila som a zistila som, že zvládnem si veci a čas zorganizovať vo svoj prospech.  

Miesto na absolvovanie súvislej praxe som si vybrala Zš s Mš Smolenice. Základná škola v Smoleniciach mi je veľmi blízka nie len preto, pretože pracujem ako predškolský pedagóg v materskej škole, ktorá je súčasťou školy, ale i pre dianie, kolektív a celkovú atmosféru školy.  V rámci priamej činnosti v súvislej praxi som sa zamerala na prácu s Kartičkami cností, s ktorými som si pripravila pre žiakov mladšieho školského veku, konkrétne pre prvákov, adaptačný program s názvom „ Aby sme si rozumeli“. Aj takouto formou chcem poukázať na dôležitosť cnosti priateľstvo, ktorá je nevyhnutná pre správne fungovanie školskej klímy v triede.  Program sme po konzultácii rozdelili na päť stretnutí po cca 2 hodiny. na každú aktivitu som si vyhradila dve hodiny nakoľko cieľovou skupinou sú deti navštevujúce 1.A triedu. V rozmedzí dvoch hodín je zahrnutý aj oddych ( spoločný voľný rozhovor na tulivakoch) po vyučovaní, motivačná časť, hlavná časť, reflexia a záver aktivity.  Realizovala som ho počas mesiaca október vždy v stredu po štvrtej vyučovacej hodine v rámci triednickej hodiny v oddychovej triede, ktorá je súčasťou školy.  yhovujúce počas priamej činnosti bola pre mňa relaxačná miestnosť v Zš s Mš Smolenice, a nakoľko som aktivity realizovala poobede deti pôsobili uvoľnene, plné energie, čo pripisujem aj k tomu, že vždy pred aktivitou som im dala 15 min. na voľné rozprávanie ako sa majú, čo pekné zažili- oddych. Zaujímavé bolo pre mňa najmä to, že som aktivity viedla z pohľadu soc. pedagogičky a nie ako predškolský pedagóg. Rozdiel bol najmä v cieľoch- nemusela som sa striktne držať výkonových štandardov. Zaujímavé bolo taktiež to, že veľa deti som poznala z Mš, kde sme s kartičkami cností pracovali počas celého roka a za ten rok som si mohla porovnať ich prácu, názory, odpovede pri podobných aktivitách ako sme robili v materskej škole. Supervízia mi pomohla, pretože mi dodala motiváciu sa v budúcnosti stať sociálnou pedagogičkou aj v materskej škole a venovať sa tak rôznych preventívnych programom, adaptačnému programu, ktoré sú podľa mňa už v prostredí materskej škole potrebné.  

Keďže sa deti uvedeného oddelenia až doposiaľ nestretli s aktivitami zameranými na digitálny svet rozhodla som sa zamerať svoju priamu sociálno-výchovnú činnosť týmto smerom. Navrhla som preventívny program pod názvom „Digitálna bezpečnosť a zodpovednosť“ v rozsahu 10 stretnutí. Veľa času som strávila brázdením po internete, vyhľadávala som zdroje z ktorých by som mohla čerpať a tiež som pátrala po vhodných informáciách, ktoré by som mohla využiť pri písaní príprav preventívneho programu.  Väčšinu nájdených aktivít som modifikovala podľa vlastného uváženia a niektoré som si sama vymyslela. Spísané aktivity vrátene ich príloh som prekonzultovala najskôr s mojou expertkou z praxe vedúcou vychovávateľkou Mgr. Renátou Sedlárovou jej rady a pripomienky som zapracovala a zároveň som kontaktovala moju mentorku Mgr. Kristínu Liberčanovú, PhD., ktorá ma veľmi usmernila a vďaka nej môj preventívny program vyzerá oveľa lepšie než jeho pôvodná verzia. Dňa 12. 11. 2024 som zavesila deťom v školskej triede 7. oddelenia plagát ( sprievodný materiál 1) informujúci o preventívnom programe, ktorý som si tiež sama navrhla a dala som si ho vyhotoviť grafikovi vo Faxcopy Topoľčany. Priama sociálno-výchovná činnosť sa mi viedla celkom dobre, dodržiavala som metodický postup pri všetkých aktivitách. Z môjho pohľadu bol preventívny program pre deti určite veľmi prínosný pretože je aktuálny aj atraktívny a prostredníctvom neho sa vedia deti bezpečnejšie, slušnejšie a zodpovednejšie pohybovať v online priestore. Po časovej stránke bola pre mňa celá súvislá prax veľmi náročná, nakoľko som musela skĺbiť všetky svoje povinnosti a mienila som si zachovať dôsledný a zodpovedný prístup. Prax bola pre mňa obohacujúca a prínosná v tom zmysle, že som sa naučila lepšie detailnejšie si nielen všetko písomne spracovať ale aj zrealizovať. Každá časť súvislej praxe mi dávala možnosť zažiť realitu na pôde školského klubu detí iným spôsobom, no priama sociálno-výchovná činnosť mala pre mňa značne najpodstatnejší význam tým, že mi bolo umožnené vymyslieť si vlastný preventívny program „Digitálna bezpečnosť a zodpovednosť“ a vo vlastnej réžii ho aj na desiatich stretnutiach zrealizovať. Moja expertka z praxe a moja mentorka mi boli veľmi nápomocné pretože mi ochotne poskytli veľa užitočných rád a usmernení čo malo vplyv na lepšiu úroveň mojej súvislej praxe. Vyjadrujem veľkú spokojnosť s tým ako ma deti medzi seba prijali a že sme dokázali harmonicky spolupracovať na každom jednom stretnutí. Neustály záujem detí o aktivity ma veľmi tešil a bol pre mňa veľkým plusom. Vyvolalo to vo mne príjemné pocity a viac ma to utvrdilo, že po skončení vysokoškolského štúdia sa mienim uplatniť v školstve či už ako vychovávateľka alebo sociálna pedagogička.  

Prax v Centre pre deti a rodiny v Trnave som si vybrala z dôvodu, že som si chcela vyskúšať pracovať so staršími deťmi. Ja pracujem prevažne s malými deťmi, mám na samostatne usporiadanej skupine deti vo veku od 3 do 10 rokov + jednu 17 ročnú. Keďže s nimi pracujem už vyše roka, chcela som zmenu a skúsiť si pracovať s deťmi vo veku 12+.   

Konzultácia s vyučujúcou prebehla online cez MS Teams v dohodnutom dátume a čase. Konzultácie som sa vcelku bála. Napokon bola konzultácia príjemná, vyučujúca mi poskytla cenné rady, ako by som svoju prácu vedela zefektívniť. Preto som sa napokon svoju súvislú prax rozhodla zmeniť, aby som reflektovala potreby našich detí, a aby aktivity logicky nadväzovali. Rozhodla som sa preto venovať jednej téme, a snažila som sa do nej vsunúť aktivity, aby dávali zmysel, logickú postupnosť. Na konci som si zvolila aj niečo k enviro téme, pretože aj to patrí k zdraviu a životnému štýlu.Pre túto prax som si spočiatku vybrala tému Šťastie, ale nasledovne po konzultácií s vyučujúcou som prehodnotila svoje ciele a zamerala sa na tému Zdravia a životného štýlu. Začali sme aktivitou s „Pyramídou zdravej výživy“, a následne na to sme získané vedomosti prepájali do jednotlivých na seba nadväzujúcich aktivít. Na záver stretnutí sme zorganizovali enviro aktivitu, kde sme zostrojili vlastný kompostér. Aktivity sa odohrávali na samostatne usporiadanej skupine, zväčša v jedálni, ale využili sme i našu kuchyňu a napokon i areál CDR.   

Pevne verím, že aktivity priniesli deťom do života nové poznatky, ale aj zručnosti a budú ich používať v ich bežnom živote či už v centre alebo mimo neho už po osamostatnení.   

Cieľom mojej praxe bolo teda nielen spoznať fungovanie ŠKD, ale aj vyskúšať si, aké je to pracovať s deťmi a prispieť k ich osobnému rastu. S výberom zariadenia, ktoré som si vybrala pre realizáciu participácie v ŠKD som veľmi spokojná. Vychovávateľka mi ochotne poukazovala dokumenty, systém elektronickej triednej knihy a systém akým fungujú.   

Inštruktáže zo strany mentora boli veľmi prínosné. Vychovávateľka mi s ochotou porozprávala informácie o fungovaní ŠKD a školy, dala cenné rady do praxe, ktoré som využila aj v mojej priamej činnosti.    

Niektoré informácie, ktoré som potrebovala do denníka mi porozprávala, iné som našla na stránke školy alebo vedela, keďže som na tejto škole navštevovala gymnázium. 

Vždy pre realizáciou aktivít som vychovávateľke poslala pár dní dopredu prípravy, pre odobrenie aktivít. V dňoch, kedy som vykonávala priamu činnosť sme sa stretli 30 minút predtým, ako sme šli za deťmi. V krátkosti som jej povedala organizáciu, či potrebujem nejaké pomôcky, ako napríklad projektor, CD prehrávač, počítač, aby sme to zapli ešte predtým ako pôjdeme na obed, nech to máme už všetko pripravené.   hľadiska štúdia SPV mi táto prax priniesla veľa nových skúseností v ŠKD, čo obohatilo môj teoretický základ o praktické skúsenosti. Potvrdila som si dôležitosť individuálneho prístupu k deťom. Táto prax ma posunula ďalej, čo sa týka mojej profesijnej identity a utvrdila ma v tom, že by som určite chcela pracovať s deťmi. Záverom môžem povedať, že súvislá prax bola pre mňa veľmi obohacujúcou skúsenosťou, ktorá mi pomohla lepšie pochopiť, ako môžem prispieť k rozvoju detí a ako sa môžem ďalej zdokonaľovať v oblasti pedagogiky a vychovávateľstva. Spätný pohľad na túto prax mi ukázala, že mám správnu motiváciu a odhodlanie venovať sa práci s deťmi, a teším sa na to, ako tieto skúsenosti využijem v budúcnosti. Čo sa týka súvislej praxe, tak mi dala za toto štúdium asi najviac. Ja osobne by som privítala viac praktických činností ako teoretických, lebo potom človek zistí, že v praxi je tá teória úplne inak, čo sa mi potvrdilo aj teraz na praxi. 

Počas absolvovania svojej praxe som mala možnosť spolupracovať so sociálnym pracovníkom, ktorý mne a Laure poskytoval odborné vedenie. Jeho znalosti a praktické skúsenosti boli pre mňa nesmierne cenné pri získavaní hlbšieho porozumenia špecifík práce s ľuďmi bez domova nakoľko to bolo pre mňa osobne niečo nové.Sociálny pracovník mi podrobne vysvetlil proces plánovania a realizácie individuálnych intervencií. Zaujalo ma, ako systematicky pristupoval k identifikácii potrieb každého klienta, od základných životných potrieb až po dlhodobé ciele.   

Sociálny pracovník mi ukázal, ako efektívne komunikovať s klientmi, vypočuť si ich obavy a ponúknuť im podporu. Okrem praktických zručností som sa od neho dozvedela aj o etických aspektoch práce v sociálnej oblasti. Diskutovali sme o výzvach, ktoré prináša práca s ľuďmi v zložitej životnej situácii, a o dôležitosti zachovania profesionálneho odstupu pri súčasnom prejavovaní empatie. Jeho odborné vedenie a podpora mi pomohli prekonať počiatočnú nervozitu a zapojiť sa tak do práce s klientmi. Som mu vďačná za túto príležitosť. Participácia v preventívnej/poradenskej činnosti mi umožnila priamo sa zapojiť do práce s klientmi a získať cenné skúsenosti s rôznymi intervenčnými technikami. Celkovo hodnotím participačnú činnosť v rámci absolvovanej praxe ako veľmi pozitívnu skúsenosť. Získané vedomosti a praktické zručnosti výrazne prispeli k môjmu profesionálnemu rastu a motivujú ma k dokončeniu štúdia a rozvoju.  

Na základe tejto praxe som si upevnila presvedčenie, že sa chcem v budúcnosti venovať práci v oblasti sociálnej pedagogiky, najmä s marginalizovanými a zraniteľnými skupinami obyvateľstva. Prax v Depaul Slovensko mi ukázala, aký obrovský význam má podpora a prevencia v živote ľudí či už bez domova alebo od samotného detstva. Videla som, akú zmenu môže mať aktuálny prístup, správna motivácia a praktické vzdelávanie.  

Prax v organizácii Depaul Slovensko bola pre mňa nesmierne obohacujúca a inšpirujúca. Naučila som sa, že aj malé kroky môžu viesť k veľkým zmenám v životoch ľudí. Verím, že skúsenosti, ktoré som získala, mi poskytli pevný základ pre moju budúcu profesiu i pre môj vlastný smer v osobnom živote a pomôžu mi naplniť poslanie sociálneho pedagóga s empatiou a odhodlaním. absolvovaná súvislá prax bola pre mňa cenná v rámci skúsenosti a zistenia, aké pracovné prostredie a cieľová skupina sú pre mňa najvhodnejšie. Pomohla mi lepšie spoznať svoje hranice, komunikačné zručnosti a zároveň si potvrdiť, že moja budúca profesia by mala byť zameraná na prácu s mládežou. 

Vďaka súvislej praxi v Piaristickej spojenej škola sv. Jozefa Kalazanského v Nitre som získala skúsenosti v činnosti sociálne pedagóga v škole. Pri realizácii praxe a počas rozhovorov s expertkou z praxe som sa dozvedela veľa o špecifikách tejto činnosti, a tiež celkovo o náplni práce sociálneho pedagóga ako odborného zamestnanca školy. Aj keď ma pri výbere zariadenia spočiatku viedol záujem zistiť, akým spôsobom sociálny pedagóg svoju činnosť v škole vykonáva, zistila som, že táto práca nie je niečím, čo by som sama chcela v budúcnosti vykonávať. Školské prostredie na mňa pôsobí jednotvárne a stresujúco. Oceňujem zápal sociálnej pedagogičky, ktorá moju prax viedla, ale ja sama neuvažujem o tom, že by som sa v budúcnosti zamestnala na podobnej pozícii. Ocenila by som, keby naša fakulta študentom ponúkala možnosti praxe so zazmluvnenými expertmi z praxe.   

Prax v organizácii Depaul Slovensko som si vybrala spoločne s Anna Máriou na základe našej vlastnej prezentácie tejto organizácie, ktorú sme pripravovali na predmete u pani PhDr.  

Šuhajdovej, PhD. Počas prípravy sme sa s organizáciou spojili, aby sme získali podrobnejšie informácie o ich činnosti a poslaní. Pri tejto príležitosti nám ponúkli možnosť absolvovať u nich prax, čo nás okamžite zaujalo. Keďže sme už mali skúsenosti z iných inštitúcií a hľadali sme niečo nové, táto príležitosť nám prišla ideálna na rozšírenie našich praktických skúseností. Práca s ľuďmi bez domova a v krízových situáciách nás oslovila nielen svojou náročnosťou, ale aj tým, že sme mohli bližšie spoznať činnosť organizácie, ktorá zohráva významnú úlohu v oblasti sociálnej pomoci. Tešili sme sa, že môžeme využiť túto jedinečnú príležitosť a priamo sa zapojiť do ich zmysluplnej práce.  

ýber zariadenia bol preto strategický a priniesol mi nielen nové poznatky, ale aj praktické skúsenosti v oblasti preventívnej a poradenskej činnosti. Inštruktáž, ktorú som absolvovala na začiatku praxe, bola prehľadná a zrozumiteľná. Pomohla mi pochopiť štruktúru zariadenia, jeho organizačné fungovanie a ciele, ktoré sleduje. Rovnako som si vážila možnosť spolupracovať s lektorom, ktorý nielenže poskytoval odborné vedenie, ale tiež aktívne podporoval moju integráciu do praktických činností. Spolupráca s ním bola veľmi inšpirujúca, keďže zdieľal cenné skúsenosti a rady, ktoré som mohla aplikovať priamo v práci s klientmi.Počas praxe som v zariadení Depaul Slovensko vykonávala širokú škálu sociálno-výchovných činností, zameraných na podporu klientov v oblasti zvládania stresu, prevencie násilia či objavovania vlastnej hodnoty. Expertné hodnotenie vyzdvihlo môj profesionálny prístup, zodpovednosť a schopnosť rýchlo sa adaptovať na nové situácie. Bolo ocenená moja schopnosť pracovať empaticky s klientmi, čo výrazne prispelo k efektivite jednotlivých aktivít.  

voju prax som vykonávala v občianskom združení Slniečko pre deti, ktoré spolupracuje s cestovnou kanceláriou Slniečko. V mojom prípade sa jednalo o pobytový osem-dňový tábor pre deti vo veku od 13-17 rokov. Ako hospitačnú činnosť som si zvolila aktivitu, pri ktorej bolo mojou úlohou ako animátorky len zapisovanie čísiel ako bodov. Moja participačná činnosť spočívala v tvorbe stanovišťa na hru, v ktorej sa museli starať o balóniky naplnené vodou a moja priama sociálno-výchovná činnosť spočívala vo vedení a zorganizovaní vlastného kreatívneho workshopu, ktorý prebiehal po poobedňajšom oddychu v trvaní dvoch hodín počas šiestich dní tábora. Práca v detských letných pobytových táboroch mi dáva veľa z ohľadu osobnostného rozvoja. Týka sa to najmä krízových nepredvídateľných situácií, kedy si tvrdo uvedomím, či už svoj vplyv na deti alebo váhu mojich rozhodnutí. Preto na deti často pôsobím prísno. Počas absolvovania tejto súvislej praxe ma na mne najviac prekvapilo, ako som vedela riešiť konfliktné situácie medzi deťmi. Prekvapilo ma, ako som napriek už v mojich očiach absurdným problémom vedela pristupovať s pokojom a rozvahou a hlavne veľmi trpezlivo. Niektoré problémy sa mi podarilo vyriešiť hneď, iné potrebovali čas a pár sa ich vyriešilo samo, skôr než som sa dostala ku koncu (deti mi oznámili, že je všetko v poriadku a overila som si to pozorovaním). Koniec koncov, niektoré problémy si deti vedia vyriešiť medzi sebou samy.  Záverečná veta: Tábor nie je len o programe, je o vzťahu animátora k deťom. Absolvovaná súvislá prax mi dopomohla v uvedomení si, že naozaj chcem ísť k tomu výtvarnému smeru, keďže základ mojej súvislej praxe spočíval vo výtvarnej činnosti.  

V rámci súvislej praxi nadväzujem na pôsobenie z priebežnej praxe v zariadení Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. V ústave pracujem od roku 2020 a odvtedy som si prešiel viacerými pracovnými pozíciami, ale taktiež som dostatočne vnímal prácu so samotnými odsúdenými zo strany pedagógov a sociálnych pracovníkov. Rozhodol som sa preto vykonať prax v prítomnosti pedagóga na jednom z oddielov ústavu. Keďže v Ústave na výkon trestu som pracoval ako referent a momentálne som na úplne inej pozícii, tak bolo to pre mňa veľkým zážitkom, byť v pozícii „pedagóg“ a realizovať spoločne s odsúdenými aktivitu. Ako referent nemáte až taký bližší kontakt, že komunikujete spoločne otvorene, väčšinou riešite banálne problémy. Zariadenie som si vybral, nakoľko možno v budúcnosti budem ja ten pedagóg, ktorý je na oddiely zaradený a budem musieť pracovať so skupinou. Som rád, že okrem práce referenta som sa mohol bližšie venovať odsúdeným v rámci stretnutí. Táto práca je náročná, čo som si uvedomil až priamo na oddiely, no zároveň po doštudovaní by som sa chcel tejto práci venovať.  

Prostredie poznám, pracujem v MŠ v Partizánskej Ľupči. Počas mojej súvislej praxe mi bola nápomocná pani vychovávateľka, ktorá ma usmernila, pomohla mi pri príprave aktivít a venovala sa mi aj počas svojho voľna.  

Supervíziu som absolvovala dňa 22. 11. 2024, kde som hovorila o mojich skúsenostiach, postrehoch, ale aj situáciách, ktoré ma „prekvapili“. Pani doktorka Liberčanová mi poradila ako v budúcnosti pri takýchto situáciách postupovať, čomu sa vyhnúť a vystríhať, ale aj, kde sa môžem ako vychovávateľ ďalej vzdelávať a zdokonaľovať.  

Pre výkon súvislej praxe som si vybrala ŠKD v Part. Ľupči, kde som pôsobila v pozícii sociálneho pedagóga. Pred záverečnou (poslednou) aktivitou v rámci súvislej praxe som oslovila pani dok. Liberčanovú o možnosť mentoringu (ktorý sme nakoniec zamenili za supervíziu).   

Po absolvovaní supervízie som mala veľmi dobrý pocit (mala som pekný deň). Pochopila som svoju snahu a pozitívna spätná väzba od pani dok. Liberčanovej po reflexii na zrealizované aktivity bola moja odmena. Pozitíva stretnutia:  

V závere súvislej praxe môžem povedať, že som veľmi spokojná, s tým čo mi daná činnosť priniesla. Bol to pre mňa veľmi podnetne trávený čas, smerovaný nielen k osobnostnému rozvoju, ale aj k skúsenosti, ktorú by som inak nezískala.  Aj keď sa moja prax končí, vôbec nepociťujem koniec, ale veľké nabudenie a energiu do ďalšej činnosti v rámci profesie sociálny pedagóg. Pevne verím, že sa mi po ukončení štúdia podarí v krátkej dobe zamestnať v danej profesii a budem môcť byť nápomocná tam, kde je to potrebné.   

Žiaci, ktorí základnú školu navštevujú sú zväčša rómskeho pôvodu, z nestálych rodinných pomerov a prežívajú rôzne životné situácie, často veľmi komplikované, kde sú ako deti nútené sa správať na hranici dospelého.    

 Keďže od aktuálneho školského roka 2024/25 bola do zariadenia prijatá nová pracovná sila a to vo funkcii sociálneho pedagóga svoju prax som sa rozhodla absolvovať priamo v zariadení, ktoré mi  je srdcu blízke. Veľkou oporou je v zariadení i pani riaditeľka, ktorá je otvorená novým metódam a témam súčasného života, o ktorých sa so žiakmi budem rozprávať a víta i aktivity a hry, na ktoré som vo svojich prípravách poukázala.   

 Prácu som mala za jednej strany uľahčenú práve kvôli znalosti a identifikovaniu žiakov a ich osobitostí, tiež kvôli pozitívnemu vzťahu k nim, ale z druhej strany si moje výstupy žiadali maximálnu prípravu a oddanosť, aby som u žiakov získala dôveru a aktívnosť. Pri tejto snahe si myslím, že sa nám spoločne so žiakmi podarilo lepšie spoznať a verím, že sa mi u žiakov pomocou aktivít preventívnych programov podarilo prehĺbiť ich myšlienky k  prehodnoteniu negatívnych na pozitívne a zmeny ich konania budú nepostrádateľné  školskom a možno aj v bežnom živote.  „ Už len myšlienka na pozitívnejšiu zmenu je často začiatkom dosiahnuteľného cieľa. „ Kolegyne z nižších ročníkov, kde sa priama činnosť nevykonávala počas súbežnej praxe si žiadali podobné aktivity vykonať i vo svojich kmeňových triedach, pretože aktivity považujú za prínosné pre skupinovú kohéziu triedy ako i samotný individuálny rozvoj žiakov. Medzi negatívne postrehy zaraďujem neaktívnosť aktuálneho sociálneho pedagóga bez náznaku ďalšieho vzdelávania a nízkej podpory.  Pre plynulejšie absolvovanie SP, by som navrhovala konkrétne vytýčené časové dotácie na preventívne programy na školách s vopred pripravenými aktivitami zo strany sociálneho pedagóga, aby sa študent, ktorý prax vykonáva mal čoho chytiť a nadviazať.  Žiaci prejavili dôveru k mojej osobe a to som považovala za najpozitívnejšie počas mojej činnosti, pretože bez dôvery sa ťažko pohnú ľady. Po ukončení štúdia by som rada tou cestou išla i keď viem, že  ukončenie štúdia bude len začiatkom kariéry, pretože práca sociálneho pedagóga si vyžaduje ďalšie zdokonaľovania sa a špecifické vzdelávania sa, aby som prácu s rozličnou klientelou mohla vykonávať čo najlepšie 

Týmto úvodom by som by som chcela osvetliť skutočnosť ako vznikla táto súvislá prax. Počas môjho štúdia sa pomaly kryštalizovalo moje profesijné zameranie , ktorým je medzigeneračné učenie . Danú oblasť by som chcela určite rozvíjať aj vo svojom budúcom zamestnaní ako sociálny pedagóg alebo inštruktor sociálnej rehabilitácie . Táto prax je pre mňa pilotným dielom k zisťovaniu postojov žiakov, takisto aj seniorov a možnostiam ako spájať tieto dva svety cez vedomosti o online priestore, ktoré sú v dnešnom svete už neodškriepiteľnou výbavou bežného žiaka/teenegera , ale aj seniora. Oba tieto svety potrebujú pre svoje fungovanie nachádzať nástroje na to , aby informácie, ktoré sa k nim dostávajú a ktoré používajú boli kriticky zhodnocované tak , aby internet nebol pre dané skupiny strašiakom, ale aby nachádzali pozitívne aspekty digitalizácie vo svojom bežnom prežívaní.  V čase kedy sa nám spoločnosť pomaly ale isto podsúva dôležitosť konceptu „smart city“ (digitálne/inteligentné mesto), ja by som chcela svetu podsunúť koncept „smart intergenerational learnig (digitálne/inteligentné medzigeneračné učenie) prostredníctvom preventívneho programu Bezpečný internet pre všetkých.  

Počas praxe som viackrát využila mentoring nakoľko neprebiehalo všetko tak ako som si naplánovala. Vyučujúca mi poskytla cenné rady ohľadom toho kam prax nasmerovať (na medzigeneračné učenie) akým spôsobom a takisto mi poskytla odborné rady  ohľadom nápadov na jednotlivé bloky preventívneho programu. Moje prípravy som v priebehu praxe menila nakoľko som si po prvej, videla , že žiaci v tejto triede majú veľké vedomosti a chuť sa vzdelávať, a to ma motivovalo vymyslieť takú prax, aby z nej mali čo najviac užitočných informácií a hlavne aby ich vedeli používať v bežnom živote. Ďakujem Trnavskej univerzite v Trnave za túto príležitosť a dúfam, že už čoskoro budem vykonávať svoje vlastné preventívne programy a zamestnám sa ako sociálny pedagóg nakoľko táto prax ma len utvrdila v tom, že som sa ocitla na správnom študijnom odbore. Nič z tohto by, ale nemalo na mňa potrebný profesijný dopad bez vedenia pani doktorky Liberčanovej , ktoré vždy ochotne komunikovala aj keď som externá študentka, za čo jej ďakujem prostredníctvom týchto riadkov .  

Prostredie aj personál som poznala veľmi dobre pretože v tomto zariadení pracujem na pozícii vychovávateľky. Počas praxe vo svojom zamestnaní ako vychovávateľka som mala príležitosť nadobudnúť a prehĺbiť svoje pedagogické a výchovné zručnosti pri práci s deťmi. Moja práca zahŕňala plánovanie a organizovanie výchovných aktivít, samozrejme dohľad nad bezpečnosťou detí a podpora ich sociálneho a emocionálneho vývoja. V rámci praxe som kládla dôraz na individuálny prístup k deťom. Aktivity boli zamerané na rozvoj sociálnych zručností v prosociálnom správaní. Snažila som sa vybrať hlavné témy prosociálnosti, aby mali deti prehľad čo všetko tam spadá a naučili sa základným zručnostiam v tejto oblasti.   

Táto skúsenosť mi priniesla hodnotné poznatky a motiváciu pokračovať v rozvoji svojich schopností v oblasti výchovy a vzdelávania detí. Som vďačná za možnosť tejto praxe, ktorá ma obohatila nielen po tej vzdelávacej stránke ale najmä tej ľudskej a sociálnej. Z tohto online supervízie som si odniesla cenné rady ako postupovať pri probléme s dievčatkom v mojej triede a povzbudilo ma to, aby som daný problém vyriešila a nastavila vhodnú komunikáciu s mamou.  

Zariadenie som si vybrala pre svoju prax aj z toho dôvodu, že tam pracujem a vykonávala som tam aj svoju priebežnú prax. O základnej škole kolujú veľmi dobré ohlasy. Vedieme rôzne inovatívne programy, Spolupracujeme s rodičmi na vysokej úrovni. Taktiež základná škola má veľkú podporu zriaďovateľa. Spoločne realizujeme aktivity zamerané na socializáciu žiakov ale i všetkých pracovníkov. Vedenie školy je na vysokej odbornej úrovni. Na škole sú vytvorené dôležité sociálne väzby zamestnancov i žiakov. Počas praxe som si všimla, že sa klienti – žiaci aktívne zapájajú. Bezodkladne prejavovali záujem o aktivity, ktoré som pre klientov pripravila.  Navzájom sa podporovali, prejavili spolupatričnosť, sociálne vzťahy. Pri tvorbe prejavili svoju kreativitu a doslova zapálenie pre úlohu (aktivitu). Nakoľko som pracovala s väčšou skupinou – triedou, nebola možnosť prejaviť individuálnu pozornosť všetkým jednotlivcom.  Sociálny pedagóg i celý podporný tým by mal naďalej pracovať na prevencii nielen na druhom stupni základnej školy ale i medzi žiakmi na prvom stupni ako i v kolektíve ŠKD, kde je nesmierne dôležitá socializácia, spolupatričnosť.   

Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť a zažiť, ako niekoľkokrát počuť. Toto tvrdenie vystihuje význam praxe počas štúdia, ktorá je pre študentov nenahraditeľnou súčasťou vzdelávania. Skúsenosti, ktoré počas nej získame, sú cenné a majú dlhodobý prínos pre náš profesionálny život.  

Prax nám umožňuje nielen pozorovať prácu skúsenejších pedagógov, vychovávateľov či psychológov, ale aj aplikovať naše teoretické poznatky v reálnych situáciách. Je to príležitosť overiť si vlastné schopnosti a aktívne prispieť k výchovno-vzdelávaciemu procesu.  

Ja som svoju prax absolvovala na Základnej škole v Kalinkove, čo je menšia škola v obci neďaleko Bratislavy, ktorú navštevuje aj môj syn. Výber tejto školy nebol náhodný a nesúvisel iba s tým, že ju navštevuje moje dieťa. Rozhodla som sa pre ňu najmä preto, že v jeho triede sa už od prvého ročníka vyskytujú výrazné výchovno-vzdelávacie problémy. Keďže som s touto problematikou dobre oboznámená, vnímala som to ako výzvu a príležitosť prispieť k pozitívnej zmene v triede. Po absolvovaní praxe na tejto škole som mala veľmi dobrý pocit z vykonanej práce. Uvedomila som si, že aj malé kroky môžu viesť k významným výsledkom. Verím, že skúsenosti, ktoré som tu nadobudla, budú pre mňa cenné aj v budúcnosti a pomôžu mi v mojej profesionálnej dráhe.  

Moja prax na Základnej škole v Kalinkove bola cennou skúsenosťou. Dokázala som vidieť, aký význam má riešenie konfliktov a budovanie vzťahov v školskom prostredí. Žiaci profitovali z aktivít z hľadiska ich osobnostného a sociálneho rozvoja. Verím, že pravidelné a systematické začleňovanie podobných programov do školského života by mohlo priniesť dlhodobý pozitívny efekt.  

Do budúcna by som odporučila škole zvážiť väčšiu mieru zapojenia pedagógov do aktivít zameraných na rozvoj sociálnych zručností žiakov. Tento spoločný prístup by mohol zvýšiť efektivitu programov a zároveň podporiť udržateľnosť dosiahnutých výsledkov.  

Moja prax mi ukázala, že situácia v problémovej triede je výsledkom komplexnej spleti na seba nadväzujúcich udalostí. Žiaci sa od začiatku svojej školskej dochádzky stretávali s častými zmenami triednych učiteliek. Od tretieho ročníka boli označovaní ako „nezvládnuteľná trieda,“ pričom viackrát im bolo naznačené, že dôvodom odchodu učiteliek je ich správanie. Môj pohľad na túto situáciu je, že žiaci postupne prijali nálepku „nezvládnuteľných“ a začali sa podľa nej správať, akoby išlo o ich prirodzenú rolu. Toto presvedčenie sa zjavne stalo súčasťou ich identity.  Počas praxe som sa snažila zamerať na zvládanie emócií a budovanie dôvery. Mojím cieľom bolo vytvoriť prostredie, v ktorom by sa žiaci cítili bezpečne a mohli otvorene hovoriť o svojich problémoch. Všetky aktivity som navrhovala tak, aby podporovali ich emocionálnu stabilitu a rozvíjali pozitívne vzťahy v kolektíve. Ku koncu praxe som vnímala pozitívnu zmenu – atmosféra v triede bola uvoľnenejšia a žiaci pôsobili otvorenejší a súdržnejší. Pevne verím, že táto práca má potenciál priniesť dlhodobé výsledky. Rada by som pokračovala v spolupráci so školou a naplno využila príležitosť doviesť túto snahu k viditeľným a udržateľným úspechom.  

Súvislá prax v školskom klube detí bola pre mňa veľmi obohacujúcou skúsenosťou, ktorá mi umožnila nielen získať praktické zručnosti pri práci s deťmi, ale aj lepšie pochopiť ich potreby. Vychovávateľka mi poskytla praktické rady a konkrétne skúsenosti zo svojej práce s deťmi. Tieto rady boli pre mňa veľmi cenné, pretože ma naučila, ako reagovať na rôzne situácie v praxi. Práca s deťmi ma napĺňa a počas tejto praxe som si ešte viac uvedomila, že by som sa po skončení štúdia chcela venovať tejto oblasti. Ešte viac som sa naučila, ako efektívne komunikovať s rôznymi vekovými skupina detí, rozpoznať ich individuálne potreby a prispôsobiť sa rôznym situáciám, ktoré počas dňa vznikli. Získala som praktické skúsenosti v organizovaní a realizovaní aktivít, ktoré podporujú nielen vzdelávací, ale aj sociálny a emocionálny rozvoj detí. Tieto skúsenosti mi pomohli pochopiť dôležitosť empatie, trpezlivosti a flexibility pri práci s deťmi. 

Prax mi tiež poskytla cennú spätnú väzbu, ktorá mi umožnila zhodnotiť svoje silné stránky, ako aj oblasti, v ktorých sa môžem ďalej zlepšovať. Keď vidím, ako deti s nadšením reagujú na aktivity, ktoré som pripravila, cítim veľkú radosť a uspokojenie z tejto práce. Vďaka tejto skúsenosti som si ešte viac uvedomila, že práca s deťmi ma nielen baví, ale aj napĺňa a motivuje k ďalšiemu profesijnému rozvoju. 

Zariadenie som si vybrala z toho dôvodu, že o uvedenej Základnej škole som doposiaľ počula veľmi dobré ohlasy a absolvovala som tu priebežnú prax. Organizujú rôzne preventívne programy a besedy. Spolupráca s pedagogickým zborom a rodičmi je na vysokej úrovni. Základná škola má veľkú podporu zriaďovateľa. Spoločne realizujú aktivity zamerané na socializáciu žiakov ale i všetkých pracovníkov. Vedenie školy je na vysokej odbornej úrovni. Na škole sú vytvorené dôležité sociálne väzby zamestnancov i žiakov.  Spolupráca s expertom – sociálnou pedagogičkou bola veľmi dobrá. Pre mňa poučná. Je veľmi obohacujúce vidieť človeka, ktorý svojej práci rozumie a dokážu svojím prístupom odborne, profesionálne ale i ľudsky ozrejmiť veci, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie sociálnych vzťahov.   Počas praxe som si všimla, že sa klienti – žiaci aktívne zapájajú. Bezodkladne prejavovali záujem o aktivity, ktoré som pre klientov pripravila.  Klienti – žiaci sa navzájom podporovali, prejavili spolupatričnosť, sociálne vzťahy. Pri tvorbe prejavili svoju kreativitu a doslova zapálenie pre aktivitu. Nakoľko som pracovala s celou triedou, nebola možnosť prejaviť individuálnu pozornosť všetkým jednotlivcom.  Navrhuje, aby sociálny pedagóg i celý podporný tým mal naďalej pracovať na prevencii nielen na druhom stupni základnej školy, ale i medzi žiakmi na prvom stupni ako i v kolektíve ŠKD, kde je nesmierne dôležitá socializácia, spolupatričnosť.   

S vyučujúcou som sa najprv dohodla na termíne supervízie. Zo začiatku som bola mierne nervózna, pretože akurát v ten deň na škole nahlásili bombu, ale neskôr som sa upokojila. Po supervíznom stretnutí som sa cítila veľmi dobre, vyučujúca bola veľmi ochotná a supervízia mi veľmi pomohla. Poradila mi, akými témami sa môžem zaoberať, ale že sa mám držať toho, čo mi povedala expertka z praxe. Uvedomila som si, že vždy je lepšie, keď sa môžem poradiť aj s ďalším odborníkom.  

Som rada, že tento rok bola takáto forma podpory počas praxe povinná, lebo minulý rok nebola a keby je, tak by som sa bola vyhla určitým skutočnostiam.  

Podľa sociálnej pedagogičky by sa prax nemala zameriavať len na preventívne programy, či rôzne aktivity. Uviedla, že práca sociálneho pedagóga je viac širokospektrálna, častokrát majú preventívne programy na starosti členovia podporného tímu, ako napríklad Centrum poradenstva a prevencie alebo polícia.   

Sociálna pedagogička povedala: „Odporučila by som viac náčuvov, zoznamovanie sa s inou prácou sociálneho pedagóga. Ja som Simone veľa hovorila o problémoch, ktoré riešime v súčasnosti, ako sú problémy s rodičmi, problémy s neprispôsobivými žiakmi, chronickými záškolákmi, útokmi na učiteľov a podobne, nakoľko ma to tento rok zamestnáva zatiaľ najviac. 

Keď sa v minulom ročníku stali veci, čo sa stali, bola som nahnevaná, ale povedala som si, že tak to má byť a teraz som aj za to rada, pretože som mala príležitosť na prax v pozícii sociálnej pedagogičky. Táto prax bola pre mňa veľkým prínosom, nielen v profesijnom, ale aj osobnom živote. Keď sa dnes spätne pozriem, cítim, že som vyrástla ako profesionál, ale aj ako človek. Zistila som, že pokiaľ sa nevzdám, môžem dosiahnuť pekné a hodnotné veci.